V roku 2009 zdvihla Anne-Marie Slaughterová telefón. Na linke bola Hillary Clintonová s ponukou na riadenie tvorby politík na americkom ministerstve zahraničných vecí. Úspešnej a výnimočne nadanej dekanke Princetonskej univerzity sa tým, podľa vlastných slov, splnil profesionálny sen. Následne navrhla rozsiahlu reorganizáciu politík ministerstva, no vo februári tohto roku zložila funkciu. V auguste pre časopis The Atlantic napísala článok „Why Women Still Can’t Have It All“, v ktorom vysvetlila prečo. Stal sa najčítanejším v histórii časopisu a vyvolal diskusie po celom svete.
Pre časopis „Der Spiegel“poskytla interview, ktorého titulok znel „Prestaňte s tými lžami“. Anne-Marie Slaughterová sa vzdala svojho výborného džobu po tom, čo spoznala, ako veľmi jej kariéra škodí obom jej dospievajúcim synom. Svoje dôvody vysvetlila v knihe „The myth of work-life-balance“ (Mýtus zlučiteľnosti práce a života): „Deti potrebujú svoju matku – tínedžeri rovnako ako dojčatá.“ Uvedomila si to, keď jej 14-ročný syn sa dostal do vážnych ťažkostí. Záškoláctvo, pokles výkonu, odmietanie pomoci dospelých: syn ju naliehavo potreboval. A tak už nebola ochotná obetovať svoju rodinu na oltári úspechu.
Tým však zasiahla feministický nerv, ktorý vehementne požaduje „Ženy k moci!“ a vyvolala vlnu rozhorčenia. Pripusťme: To, že neexistuje skutočná zlučiteľnosť dieťaťa a kariéry je narušenie politického tabu – no z úst ženy na špičke rebríčka úspechu to nemôže zostať nepovšimnuté. Aj kresťanské ženy sa zmietajú medzi deťmi a kariérou. Mnohé majú ťažkosti s tým, že sa musia rozhodnúť; iba malému počtu z nich sa naozaj podarí zlúčiť oboje za dobrých podmienok.
Prečo musíme nevyhnutne robiť kariéru?
Aké sú pohnútky k tomu, že my – ženy a muži – tak naliehavo potrebujeme kariéru? Je to potreba uznania a vážnosti? Ježiš nás učí iné hodnoty: „Kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom“ (Mt 20,26). Je to úsilie o blahobyt? Ani to nesmie byť, ak sme úprimní, našou hybnou silou. Žiaľ, stále viac žien musí z čisto ekonomických dôvodov ísť do zamestnania, pretože sami vychovávajú deti, alebo plat partnera nestačí. Mnohé tak robia so zlým svedomím, pretože tak ako pani Slaughterová cítia, že svoje deti o veľa pripravujú. To by bol ďalší argument pre to, aby sa rodiny finančne podporovali – namiesto strkania miliárd do výstavby jaslí.
U niektorých môže túžba po kariére vychádzať z úsilia formovať a ovplyvňovať spoločnosť. Avšak práve na to sú roky práce s výchovou dokonale investovaným časom! Deti, ktoré sa v milujúcej rodine smú naučiť dobrým hodnotám, sú dobre vybavené na pozitívne formovanie spoločnosti.
Štvrtý, často vyslovovaný argument: sebarealizácia. Mnohé ženy si jednoducho nedokážu predstaviť realizovať sa ako „iba matka“ – čo dnes ženu priam zhadzuje! Ale myslíme si naozaj, že vo vedúcom postavení nejakého koncernu sa lepšie sebarealizujeme? Rastúci počet chorôb ako pocit vypálenia, či depresia svedčia o tom, aké je ťažké tam obstáť.
Matky sú nenahraditeľné!
Vyslovujem sa za to, aby ženy nerobili kariéru. Ženy sú nadané, sú schopné, majú dobré vodcovské kvality – matky v každom prípade! Výchova je totiž niečo iné, ako len starostlivosť o niekoho. Je to pre nás matky intelektuálna, praktická a emocionálna výzva, cvičíme si pritom trpezlivosť a vytrvalosť. Ale zostaňme si vedomé: každého zamestnanca možno nahradiť iným. Pre naše deti a ich pozitívny vývoj sme my ako matky naproti tomu priam nenahraditeľné. Preto sa musí s tou lžou, že väčšia detí je v jasliach lepšie uschovaná, konečne skončiť.
Autorka, Susanne Mocklerová (46) zo St. Johannu pri Reutlingene, je matkou 8 detí, publicistkou a odbornou referentkou pre rodinu
Zdroj: Život Cirkvi vo svete 33 12
Prevzaté so súhlasom p.Zuzany Gluchichovej