David Prentis
Je to letos 40 let od vydání encykliky Humanae vitae o správném řádu sdělování lidského života 25. července 1968 papežem Pavlem VI. Encyklika byla jeho reakcí na hormonální antikoncepční pilulku, která přišla na trh na začátku 60. let minulého století. Celý svět, včetně věřících, očekával, že papež uzná „pilulku“ jako přijatelný způsob regulace početí. Nebylo to tak, jak víme, a papež potvrdil staleté učení církve. Reakce byla okamžitá. Stovky teologů encykliku odmítly a několik biskupských konferencí prakticky také, např. v Německu a Rakousku, tím, že řekly, že je to věc svědomí věřících, aniž by zdůraznily nutnost formovat svědomí podle učení církve. Humanae vitae se stala znamením odporu.
Následovala masivní neposlušnost věřících v této otázce a potažmo i v dalších věcech církevního učení a kázně, především na západě. Nastala krize autority v církvi. Dá se říci, že „zázračná pilulka“ byla nejchytřejším vynálezem ďábla z celého 20. století. Co by mohlo být lehčí a nevinnější pro manžele než denně polykat malou pilulku a tím získat možnost neomezovaného vyjádření své lásky v manželském objetí bez starostí o početí dítěte? To přece musí vést k šťastným manželstvím, ne? Zkušenost ale vypadá poněkud jinak.
Pavel VI. varoval před následky všeobecného přijímání antikoncepční praxe:
– Otevře se „široká a snadná cesta manželské nevěře všeobecnému úpadku mravnosti.“
– „…muž, zvyklý na antikoncepční praktiky, časem ztratí úctu k ženě, přestane se starat o její tělesnou a psychickou rovnováhu a skončí tím, že ji bude považovat za pouhý nástroj sobeckého požitku a ne už za družku, které si má vážit a kterou má milovat.“
– „Uvažme též, jaká nebezpečná zbraň by takto byla dána do rukou veřejné autority lhostejné k mravním požadavkům. … Kdo zabrání vládnoucím kruhům, aby podporovaly nebo dokonce ukládaly lidu, kdyby to uznaly za nutné, kontraceptivní metodu, kterou budou považovat za účinnější?“ (HV 17)
Kdo by se dnes odvážil říci, že varování Pavla VI. nemělo své opodstatnění? Za těch 40 let vidíme narůst promiskuity, pohlavních nemocí, počtu nesezdaných párů, rozpadu manželství, rozvodů, potratů (protože žádná antikoncepce není stoprocentní!), odmítání přijímat děti do rodin, demografické katastrofy, tlaku vlád řešit problémy antikoncepcí, sterilizací a potratem, atd. Samozřejmě mají i další faktory vliv na tyto komplexní společenské jevy, ale nelze popřít, že všeobecná antikoncepční praxe vede logicky k takovému myšlenkovému postupu.
Totiž, antikoncepce míří nejen proti plodivému prvku manželského aktu, ale i proti pojivému aspektu, proti lásce, jak např. různě píše P. Dr. Andreas Laun, pomocný biskup salcburský. Láska se vyjadřuje darováním a obětováním se. V manželském spojení si mají manželé vyjadřovat lásku – bezpodmínečné darování se navzájem se všemi možnými důsledky, včetně případného početí dítěte. Používáním antikoncepce však vědomě vylučují právě tento důsledek, a jejich tímto oklešťená láska se ochuzuje na pouhou zábavu a sobectví.
Je právě cílem Ligy pomáhat manželům žít podle učení církve, a tím budovat pevná manželství a stabilní rodiny.
K téme 40. výročia vydania encykliky Humanae Vitae prinášame aj krátky rozhovor s Mgr. Marekom Iskrom, ThLic., riaditeľom a duchovným správcom Diecézneho pastoračného centra pre rodinu v Banskej Bystrici:
Encyklika Humanae Vitae bola vydaná pred štyridsiatimi rokmi.
Je dnes vôbec aktuálna? Prečo je okolo nej toľko diskusií?
Je to veľký balík otázok! V prvom rade musíme povedať, že encyklika HumanaeVitae je v pravom zmysle slova prorocká. Prišla v čase, keď výdobytky vedy a techniky umožnili človeku dotknúť sa povrchu Mesiaca, keď sa zdalo, že človek čochvíľa prevezme kontrolu nad prírodou a to obzvlášť v oblasti medicíny, kde boli zaznamenané významné pokroky v liečbe smrteľných ochorení a v celkovom skvalitnení zdravotníckej starostlivosti. Vtedy sa celkom oprávnene zdalo, že ľudský rozum môže konečne ponúknuť oveľa ľahšie riešenie aj v otázkach regulácie plodnosti. Práve pred 40 rokmi teda farmaceutický priemysel ponúkol svetu 28 tabletiek zabalených v striebristej hliníkovej fólii predurčených na to, aby zmenili svet a začali vo svete skutočnú revolúciu.
To, čo vnímal veľmi pozorne Pavol VI. v súvislosti s masovým zavádzaním antikoncepcie do života spoločnosti bol predovšetkým fakt, že sa radikálne menil „pohľad na osobu ženy a jej úlohu v ľudskej spoločnosti, ale aj na hodnotu manželskej lásky v manželstve a pohľad na posudzovanie manželských úkonov z hľadiska tejto lásky.“ (HV 2)
Odpoveďou Pavla VI. na začínajúce spoločenské zmeny bola encyklika Humanae vitae, ktorá sa však okamžite po jej podpísaní stretla s veľkým odporom zo strany laikov, no súčasne aj s nepochopením zo strany kňazov a biskupov. Aj preto je dodnes stále veľmi diskutovanou a skúmanou vo svojich dôsledkoch. Vlnu dôsledkov odmietnutia pohľadu na ženu a manželskú lásku v kontexte encykliky Humanae vitae totiž v praxi pociťujeme v plnej miere až dnes. Viac ako 30 % detí na Slovensku je narodených mimo manželstva. Ak sa narodia v úplnej rodine, tak potom ďalších 50 % zažíva rozvod rodičov. V dôsledku toho o 80% vzrastá trestná činnosť maloletých. Rastie počet neplodných párov, ktorým je automaticky ponúkaná možnosť umelého oplodnenia, čo otvára množstvo ďalších praktických i morálnych problémov. Odborníci nestačia analyzovať dosahy týchto faktov na výchovu a pripravovať preventívne či korekčné opatrenia a programy. Sú to dosahy psychologické, sociálne, demografické a v konečnom dôsledku aj ekonomické a politické.
Encyklika z pred 40 rokov odmieta užívanie antikoncepcie ako prostriedku zodpovednej kontroly rodičovstva. Koľkým ťažkostiam by sme sa boli vyhli, keď by sme počúvali jej hlas! Na pôde teológie sa stala mimoriadne silným podnetom k obnove a rozvoju morálnej teológie manželstva a rodiny vo svetle pôvodného Božieho plánu. Pontifikát Jána Pavla II. i Benedikta XVI. je toho dôkazom.
Ján Pavol II. a Benedikt XVI. sa často vyjadrujú k otázkam rodiny a manželstva. Aké sú ich hlavné posolstvá?
Hlavné posolstvo spočíva v pozvaní spoznať hĺbku duchovného charakteru lásky, ktorý je vlastný dvom ľuďom spojeným sviatosťou manželstva. Ak je pravda, že „Boh je láska“ (por. 1Jn 4, 16), tak potom sa obzvlášť v rámci sviatostného manželstva medzi mužom a ženou, spolu so všetkými gestami lásky, ktoré sú vlastné manželom, musí nanovo objaviť úloha Boha v posvätení manželského zväzku.
Ján Pavol II. zasvätil tejto službe celý svoj pontifikát. Okrem mnoho iného chcem spomenúť predovšetkým to, že od roku 1979 ponúkol svetu 140 tematických generálnych audiencií „O ľudskej láske podľa Božieho plánu“, ktoré dnes poznáme pod názvom „Teológia tela“, alebo „Ako muža a ženu ich stvoril“. V týchto katechézach je, podľa môjho názoru, dodnes stále pred svetom ukrytý poklad, ktorý len čaká na svoje objavenie!
Sv. Otec Benedikt XVI. rozvíja úvahy o ľudskej láske v kontexte Božieho plánu v oboch encyklikách: Deus caritas est (Boh je láska), ako aj v encyklike Spe salvi (V nádeji sme spasení). V tej druhej napríklad píše: „Človek je vykúpený prostredníctvom lásky. Keď niekto vo svojom živote zakúsi zážitok veľkej lásky, je to okamih ´vykúpenia´, ktorý dáva nový zmysel jeho životu. ... Koho sa dotkne láska, začína tušiť, čo vlastne znamená ´život´. ... A život vo svojej úplnosti je vzťah s tým, ktorý je prameňom života. Ak sme vo vzťahu s tým, ktorý neumiera, ktorý sám je Život a sám je Láska, vtedy sme v živote. Vtedy ´žijeme´.“ (SS 26)
Si riaditeľom a duchovným správcom Diecézneho centra pre rodinu v Banskej Bystrici. Čo je hlavným cieľom tohto centra a akým spôsobom slúži rodinám?
„Láska sa nedá naučiť a napriek tomu, nie je nič dôležitejšie ako naučiť sa milovať.“ Tento výrok Svätého Otca Jána Pavla II. zachytený v publikácii Prekročiť prah nádeje, chce byť hlavnou myšlienkou činnosti nášho Diecézneho pastoračného centra pre rodinu.Skúsenosť ľudskej lásky je totiž mimoriadne dôležitá pre každého človeka. Môže zjavovať niečo dôležité pre našu budúcnosť. Človek v skúsenosti lásky objaví, že v hre nie je len jeho vzťah s druhou osobou, ale že prostredníctvom bohatstva významu ľudského tela je v hre aj Dar oveľa väčší. Boh sám! Je našou túžbou pomáhať Vám tento Dar objavovať, rozvíjať a chrániť.