Ak sa pozrieme na svoj život, v ktoromkoľvek momente zistíme, že je jedinečný, nežijeme ho sami a snažíme sa ho ovplyvniť, aby sa nám žil ľahšie. Ak sa už dlhší čas nič výnimočné nestalo, povieme si, že máme nudný život. Ak sa toho naopak za krátky čas udeje viac, máme pocit, že je to už priveľa a že každý deň končíme s dušou na jazyku. Vtedy už nemáme silu na to, aby sme si uvedomili jedinečnosť svojho života. Môžeme pociťovať nepokoj, nespokojnosť či krivdu.
Mohli by to zachrániť ľudia okolo nás. Rodičia, súrodenci, manželia, deti, duchovná rodina či duše inak spriaznené. Mohli, ale nemusia. Môžu mať pocit nepotrebnosti a byť utiahnutí, alebo naopak majú povinností a starostí vyše hlavy. Vo víre diania nespĺňajú naše predstavy, nedokážu nám pomôcť a dokonca nám život dokážu ešte viac skomplikovať.
Ostáva ešte sústredené ovplyvňovanie nášho života. Nazveme ho plánovanie. Za roky života človek na veľa vecí príde sám, niečo odpozoruje, niečo vyskúša, niečo naštuduje. Výsledkom týchto zručností je dômyselný systém, ako doma zabezpečiť logistiku, zásobovanie, udržanie sa v dobrom zdraví a kondícii… Netreba však veľa, stačí porucha auta, choroba dieťaťa, zdržanie v práci alebo zábudlivosť, a znovu sa naháňame v nekonečnom kolobehu toho, čo treba ešte stihnúť. Už počas jedného takého dňa pociťujeme nepokoj, a ak je tých dní viac, netreba veľa, aby sme vybuchli.
My ľudia máme vo svojej výbave vrodenú nespokojnosť so svojím životom. Ide len o to, ako s ňou naložíme.
Keď apoštola Pavla, rímskeho občana a vzdelaného človeka, uväznili, asi mu tiež urobili škrt cez rozpočet. Už mal svoje plány, kam by šiel evanjelizovať. Namiesto toho skončil zbitý na studenej väzenskej dlážke a v putách. No vo svojich modlitbách myslel na ostatných a prosil o modlitbu i za seba.
Vidíme tu istú podobnosť so životmi v našom uponáhľanom svete. Pavol mal svoj jedinečný životný smer, ale Pán mu už pri Damasku prehodil výhybku. Dostal sa aj do sporu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi, vzormi kresťanstva, a keď sa mu už začalo dariť a našiel systém, ako postupovať ako apoštol, znova zmena plánu.
Čo urobil Pavol inak, aby sa nezačal sťažovať na ubytovanie, slabé kontakty známych či zlé zaobchádzanie? Vedel, že nasledovanie Krista nebude zárukou bezstarostného života. Určite nebol spokojný s okolnosťami, ale svoju nespokojnosť dokázal zmeniť, zušľachtiť. Zmenil ju na schopnosť nebyť spokojný so svojím prístupom, využil jej energiu na kritické posúdenie situácie, v ktorej sa ocitol, a na to, aby nerobil predčasné závery. Zmenil svoje vnímanie, dokázal oslavovať Boha, stal sa schopným vnímať jeho prítomnosť a Boh sa mu zjavil. Vo väzení dostal možnosť ponúknuť životnú alternatívu vplyvným vojenským predstaviteľom. To, čo nedokázal na slobode, poľahky zvládal ako väzeň. Spomeniem ešte raz aj silu spoločenstva ukrytú vo vzájomnej modlitbe.
Čo sledujeme popisom týchto udalostí, ktoré všetci dobre poznáme?
Túžime po tom, aby sme napriek nepríjemnostiam každý deň prijímali fakt, že Boh má pre každého z nás jedinečnú úlohu a dokonale nás vybavil na jej zvládnutie. Už v krste sme dostali základnú navigáciu životom a každou ďalšou sviatosťou podrobnejšie oporné body na zvládanie životných situácií. Dokonca nemusíme nič odstraňovať, stačí, ak to pretvoríme, zušľachtíme ako svätý Pavol. Máme silu spoločenstva a dokážeme sa navzájom podržať i podporiť.
Mnohým vieme poskytnúť racionálnu, morálnu aj zdravú alternatívu, ako prežívať kresťanstvo i manželstvo aj v modernej dobe.
Prajeme v mene lektorov Ligy pár páru každému z nás, aby sme s radosťou očakávali pravé Svetlo, ktoré príde a umožní nám všetkým vidieť problémy z inej perspektívy. A aby sme mali okolo seba ľudí, ktorí nám ho pomôžu vždy nájsť.
Branislav a Marianna Garberovci
