Aj my v LPP registrujeme, že spolu s dobou sa mení aj situácia a plodnosť klesá. Stále viac sa na nás obracajú páry s otázkou, ako dosiahnuť počatie dieťatka. Ak bolo kedysi pred viac ako 100 rokmi bežné, že v dvadsiatke sa ženy stávali matkami, dnes je to inak – vek sa posúva. Nechcem tu teraz rozoberať príčiny a vplyv doby, ani to, že úmerne s vekom klesá aj plodnosť. Keď však nejaká žena nadhodí otázku, či byť matkou aj po tej hranici 40. narodenín, stretne sa s rôznymi názormi. Aj ja som pred pár rokmi, keď sa mi štyridsiatka blížila, rozmýšľala, uvažovala, hľadala odpovede na otázky, ktoré mi vírili hlavou.
V podstate je to dobré – veď na to máme rozum, aby sme uvažovali. Dokonca aj Cirkev vyjadruje uznanie manželom, ktorí sa „po zrelej úvahe“ rozhodli prijať deti (presnejšie viac detí).
Problém je, ak prikladáme väčšiu váhu, ako si zaslúžia, tým dôvodom, ktoré vôbec nesúvisia s reálnou zodpovednosťou, ale skôr vyjadrujú tlak – alebo nátlak – verejnej mienky, možno len okolia, ba možno len predpokladané, domýšľané možné následky a reakcie.
Napríklad je dobré zvažovať zdravotný stav a fyzické sily. Aj sociálne podmienky. Neexistuje univerzálna šablóna, čosi ako tabuľka, kam by sme nahádzali údaje a vypadne nám rozhodnutie pre alebo proti.
A nie je zanedbateľné ani to, že niekedy sa môže očakávanie dieťaťa prihlásiť, aj keď sme si ho až tak veľmi neplánovali, možno aj v tej štyridsiatke alebo po nej. Dnes už môžeme povedať, že ak sa žena stane matkou po štyridsiatke, slovami istého českého lekára „má prostě kliku“, lebo biologické zákony sú neúprosné.
No spomedzi mnohých otázok a odpovedí, ktoré sa matiek v tomto veku týkajú, mám jednu top a zaručene sa objaví v každej diskusii, ktorá sa v súvislosti s materstvom po štyridsiatke objaví. A to je hláška: „Mysli na to, že keď bude mať tvoje dieťa stužkovú, ty budeš 60-ročná starena“ alebo „na rodičovské združenia budeš chodiť šedivá“ a pod.
A preto chcem pár slov venovať tým matkám, ktorých sa to týka: Nebojte sa! Ak aj budete mať na stužkovej svojej dcéry či syna 60, tie, ktoré mali dieťa o dva alebo tri roky skôr (teda napr. tridsaťsedem ročné), budú mať aj na tej stužkovej len o tých pár rokov menej. Možno 57 alebo 55. Všetkým pribúdajú roky.
Naozaj viete odhadnúť, či má žena 60 alebo 57 rokov? A okrem toho – aspoň z mojich skromných skúseností zatiaľ dvoch stužkových slávností – každýsa pozerá predovšetkým na tú svoju ratolesť a nikoho nezaujíma odhadovať vek prítomných dám. Mnohí tam majú babičky, alebo len niekoho z príbuzenstva.
Dnes, keď, žiaľ, máme toľko neúplných rodín, naozaj nesedí pri každom maturantovi len jeho mama a otec. Sú tam ľudia rôznych vekových kategórií a zďaleka to nie je udalosť len na prehliadku mladých a krásnych. Na túto úlohu bohato stačia tí čerstvo ostužkovaní mladí, plní nádeje a snov.
A tie rodičovské združenia? Rodičia viacerých detí mi to iste potvrdia: učitelia sú radi, že im tam niekto vôbec príde. Predovšetkým pri stredoškolákoch. A aj na základnej chodia na rodičovské nielen rodičia, ale niekedy je to len starý rodič... A hoci chodím poctivo na rodičovské združenia už 15 rokov, absolútne nezisťujem, či tá a tá pani má pár šedivých vlasov a za koho tam vlastne je. Môj manžel je najstarší zo súrodencov a jeho najmladší brat má o 15 rokov menej. Na rodičovské pred maturitou šiel jeho otec – môj svokor – ako 63-ročný (práve som si to vyrátala ☺). Nebola som pri tom, ale z rozprávania viem, že svokor prišiel na to rodičovské ako jediný. Sám. Tak mu ešte aj kávu uvarili – asi od radosti, že niekto má záujem o svoje dieťa.
Sama som matkou, ktorá mala prvé dieťa v 24 rokoch a posledné v 42. Ani ja neviem, čo nám budúcnosť prinesie, Koľko budeme mať síl – to vie Pán. A verím, že keď na nový život dal svoju pečiatku, dá nám aj dosť síl, aby sme urobili všetko potrebné pre výchovu a odovzdanie viery. Hoci aj so šedinami na stužkovej a rodičovských združeniach.
Mária Schindlerová
