Máme 4 deti, ktoré prišli na svet cisárskym rezom - bohužiaľ, vždy bol nejaký problém pri pôrode. Bola som z toho veľmi nešťastná, ale už som to prijala ako fakt. Teraz som už v 8 mesiaci tehotenstva a chystám sa ležať do nemocnice.
Mám veľký strach, že ďalšie tehotenstvo by som už asi neprežila. Doktori mi odporúčajú sterilizáciu, ale s tou musím súhlasiť ja. Už pri štvrtom dieťati na mňa pozerali či som normálna, že sa nedávam podviazať. Doteraz sme praktizovali symptotermálnu metódu, ale sme len ľudia ...
Chcem sa spýtať, či z morálneho, náboženského a zdravotného hľadiska mám právo sa dať sterilizovať?
Pýtate sa na hľadisko morálne, náboženské a zdravotné. Náboženské je podriadené v tejto oblasti mravnému: totiž morálka (etika) hovorí o tom, čo je objektívne dobré a zlé. Pokiaľ ide o hľadisko zdravotné, tiež musí byť podriadené dobru, mravnosti. Napríklad ak má niekto takú otravu krvi na ruke, že je potrebné mu ju amputovať, je lepšie prísť len o ruku, ako prísť o život. Ale ak by mal človek tú ruku iba zranenú, a bolo by možné ju liečiť, bolo by neetické (a zo zdravotného hľadiska nerozumné) tú ruku amputovať a neliečiť.
Tento širší úvod som napísala preto, aby som mohla ľahšie priblížiť, ako je toto všetko poprepájané v otázke sterilizácie.
Sterilizácia ako taká je zmrzačenie človeka, lebo ide o poškodenie psychofyzickej integrity ľudskej osoby. Pod týmto pojmom sa chápe odstránenie nejakého orgánu alebo jeho časti, alebo spôsobenie jeho funkčnej nedostatočnosti. Zmrzačenie teda v širšom zmysle spočíva v pozbavení nejakej funkcie, ktorú vykonáva niektorý orgán.
Z morálneho hľadiska však rozlišujeme cieľ a okolnosti zmrzačenia. Morálne akceptovateľné vo vzťahu k dobru osoby je ospravedlniteľné terapeutické zmrzačenie (sterilizácia) – aby sa zachránil život organizmu. Je to napr. odstránenie orgánu postihnutého gangrénou alebo rakovinou, amputácia chodidla a pod. Tu je úmysel chrániť zdravie pacienta.
Morálne neakceptovateľné sú však druhy zmrzačenia agresívne (z pomsty, zastrašovania a pod.), z trestu (napr. odťatie ruky zlodejom) a zmrzačenie antiprokreatívne – t.j. odstránenie maternice a vazektómia za účelom neplodnosti.
Rozlišujeme sterilizáciu priamu a nepriamu:
Priama sterilizácia sa vykonáva preto, aby človek - subjekt (či muž alebo žena) bol neplodný a to je v protiklade s integritou a dôstojnosťou ľudskej osoby. Ľudská plodnosť nie je totiž iba nejaký jednoduchý biologický fakt, ale je symbolom, vyjadrením a prejavom celkovej plodnosti osoby v jej jednote tela a duše.
Nepriama sterilizácia má za cieľ prostredníctvom terapeutického zákroku zachrániť život alebo zdravie (napr. pri rakovinových nádoroch, pri nebezpečenstve vnútromaternicového krvácania, pri rakovine prsníka...). Lekár sleduje priamo terapeutický cieľ a sterilizácia je nepriamym efektom medicínskeho zákroku, teda nie je priamo chcená. Musí však byť zachovaná proporcionalita medzi zlom, ktorému sa chceme vyhnúť, a nechceným zlom, vyplývajúcim zo zákroku – neplodnosťou.
Vo Vašom prípade by šlo o sterilizáciu priamu (antiprokreatívnu) a nie je ju možné považovať za „terapeutickú“ - nič by sa ňou vo Vašom tele neliečilo. Totiž Vám ženské orgány – či už maternica, vaječníky alebo vajcovody nespôsobujú samy osebe ohrozenie života, nie je potrebné ich odstraňovať alebo urobiť nefunkčnými. Ohrozenie života by vám potenciálne mohlo priniesť ďalšie tehotenstvo.
Preto keď hľadáme prostriedky, ako tehotenstvu predísť, musíme rozlišovať, ktoré z možných prostriedkov a spôsob sú morálne dobré a ktoré nie (to je to hľadisko etické).
Rozumiem, že Váš úmysel je dobrý – chcete byť zodpovední za zdravie, za rodinu, deti, ktoré Vám Boh už zveril. Ale samotný cieľ, ani úmysel nestačí na to, aby „posvätil“ prostriedky – tu konkrétne priamu sterilizáciu. Vo Vašom prípade by bola sterilizácia v podstate chirurgickou antikoncepciou. A nik Vám v Cirkvi nemôže udeliť „výnimku“, aby ste mohli používať nejakú formu antikoncepcie – a to jednoducho preto, lebo nik nemá kompetenciu na to, aby určoval, čo je dobré a čo zlé. Používanie antikoncepcie je mravným zlom – človek vedome chce urobiť pohlavný akt neplodným, „sterilizovaným“. Preto aj keby ste boli v akejkoľvek ťažkej situácii, ani vtedy nik nemôže povedať, že vo Vašom prípade sa zlo „prerobí“ na dobro.
Každé manželské spojenie si má zachovať oba svoje významy – význam zjednocujúci a plodivý. Zjednocujúci význam má vtedy, ak symbolizuje jednotu manželov na duchovnej úrovni a plodivý vtedy, ak nie je úmyselne daný styk zásahom človeka zneplodnený, povedali by sme sterilizovaný. Len vtedy, ak je manželský akt takýto, je prejavom skutočnej lásky a znovuobnovením manželského sľubu – prijatím aj odovzdaním sa svojmu manželovi, manželke. Len vtedy je pravým sebadarovaním.
Keďže každá antikoncepcia (tak hormonálna, ako aj chirurgická (priama sterilizácia), bariérová (kondómy, pesar) alebo behaviorálna – prerušovaný styk) má svoj cieľ práve v tom, aby urobila daný pohlavný styk spoľahlivo neplodným, je v priamom rozpore s manželským sľubom a sebadarovaním.
Odpoveď nie je stručná, ale veľmi mi záležalo na tom, aby ste mali komplexný pohľad na celú túto problematiku. VLige pár páru sa snažíme naozaj úprimne pomôcť manželom v orientácii podľa mravných noriem. Mravné normy chránia určité hodnoty, a keď ich sprostredkúvame ľuďom, snažíme sa chrániť tým aj ich vlastné dobro. Totiž, ak je niečo proti morálke, je to zlé nie preto, že to nejaká abstraktná norma zakazuje, ale preto, že je to niečo, čo škodí človeku samotnému. Je to skutok vnútorne zlý, tj. tomu, kto si ho zvolí, škodí na tele i na duši. A to aj v prípade, keby sa pre takýto skutok rozhodol z nevedomosti (vtedy síce nemá vinu, ale to zlo a jeho následky pôsobia a zraňujú.)
Nech Vás Pán sprevádza a žehná,
Schindlerová Mária, etická poradňa LPP.