Som kresťan katolík a som proti interupcii a nechcenému počatiu detí. Keď mám s manželkou pohlavný styk, tak spermie nedávam do nej, ale von. Je to hriech, zabraňujem počatiu, ja viem, ale nevedel som to, pokiaľ mi to nepovedal pán farár. Túto stránku mám od neho, aby som sa obrátil na Vás
Preto sa obraciam na Vás, ako máme pokračovať v sexuálnom živote ďalej.
Ďakujeme za Vašu úprimnú otázku. Veľmi si cením, že máte záujem vedieť, čo robiť, aby ste žili čistým – mravným životom. Napísali ste síce veľmi stručne, ale z Vašich riadkov vnímam nevypovedané možno takéto otázky: To mám vždy akože chcieť počať dieťa? Veď je to absurdné – predsa je určite viac zodpovedné, ak neprivediem na tento svet viac detí, ako vládzeme uživiť a vychovať. Preto chcem zabrániť počatiu, aby sme nemali každý rok dieťa – veď kto ho vychová? Je hriech byť zodpovední? Alebo máme všetko „nechať na Pána Boha“, s tým, že on sa postará? A čo keď sa nepostará? …
Možno si nedávate práve Vy takéto otázky, ale často sa s nimi stretávam. Z tých pár riadkov, ktoré ste napísali, je vidno, že aj Vy chcete byť zodpovedný za svoju rodinu, za svoju manželku, predvídate, čo Vás čaká v budúcnosti – preto sa nechcetedostať do situácie, žeby ste nemali pod kontrolou veľkosť Vašej rodiny. A už vôbec nie uvažovať o interrupcii – ale na druhej strane by ste rád, aby každé dieťa bolo „chcené“, teda s radosťou očakávané.
Pre mnohých je prekvapením, keď sa dozvedia, že cirkev vlastne hovorí to isté.
Napr. takto:
„Počet detí nesmie byť ponechaný na náhodu, ale má sa rozhodnúť v dialógu lásky medzi manželom a manželkou“.
„Manželia ...sú spolupracovníkmi lásky Boha Stvoriteľa. … Preto majú plniť svoju úlohu s ľudskou a kresťanskou zodpovednosťou,...majú si v spoločnej zhode a spoločným úsilím utvárať správny úsudok, prihliadajúc pritom jednak na svoje vlastné dobro a jednak na dobro detí, ktoré sa už narodili alebo ktoré sa môžu narodiť v budúcnosti; ďalej nech si všímajú materiálne i duchovné podmienky doby a životnej úrovne a napokon nech berú do úvahy dobro celej rodiny, občianskej spoločnosti i samej Cirkvi. Konečné rozhodnutie musia urobiť pred Bohom sami manželia …“
Toto sú len dva citáty z cirkevných dokumentov, v ktorých sa Cirkev jasne vyjadrila k plánovaniu rodiny. Manželia sa však zvyčajne pýtajä ďalej: A čo je teda zlé na prerušovanom styku? Aspoň žena neberie hormonálku – takže ani žiadne malé embryo, ktoré by sa napriek antikoncepcii potenciálne mohlo počať, nezabíja, neničí si zdravie a telo hormónmi, dokonca ani nič umelé nepoužívame – ako kondóm a pod., tak čo teda nie je v poriadku?
Tu je potrebné skúsiť sa na manželský sex pozrieť novým pohľadom: sex v manželstve má aj iný význam, než len biologický či fyziologický. Sexuálne zjednotenie manželov má ľudským spôsobom vyjadrovať manželský sľub. Pri sobáši ste si navzájom nesľubovali, že budete jeden pre druhého objektom na uspokojenie sexuálnej túžby... Sľúbili ste si navzájom úctu a lásku, teda JEDNOTU, a sľúbili ste, že Vaše manželstvo nebudete uzatvárať úmyselne deťom. Teda tým druhým podstatným prvkom manželského sľubu je otvorenosť pre rodinu, to, že sa vzájomne prijímate ako potenciálni rodičia – teda PLODNOSŤ. Je to logické – manželstvo je pre rodinu.To, čo ste vo chvíli sobáša vyjadrili rečou slov, potom ste mohli vyjadriť aj rečou tela: manželské spojenie je doslova „stelesnením“ manželského sľubu. Takéto manželské zjednotenie sa nazýva manželský akt. Vždy je ním, ak je výrazom toho, že tí dvaja sú jedno, je vyjadrením ich jednoty duchovnej i telesnej (teda napr. manželský akt si ani jeden z nich nasilu nevynucuje), a zároveň takéto spojenie, ktoré nie je nijako zneplodnené zásahom človeka („nechránený sex“), má vždy aj význam prokreatívny – teda význam „plodivý“. Pričom nejde o to, že každé spojenie musí mať „plodivú funkciu“ - veď žena je väčšinu svojho cyklu neplodná, alebo sú aj ďalšie obdobia, ktoré sú prirodzene neplodné: napr. v prechode, v starobe, alebo v tehotenstve... Ani nikto od manželov nevyžaduje, že sa musia tváriť, akože chcú splodiť dieťa. Nie, je od nich prejavom zodpvoednosti, ak si zvolia iba neplodné dni, keď dalšie dieťatko neplánujú.
Pokiaľ manželia nerobia nič, čím by zabezpečovali sami neplodnosť daného styku, vždy majú spolu manželský akt. Ján Pavol II. povedal, že takýto akt je ich liturgiou, oslavou Boha. Nerobia nič nečisté, nič hriešne – veď prostredníctvom telesného vyjadrenia lásky je ich manželstvo akoby školou Božej lásky. Aj Kristus ako ženích sa dáva Cirkvi.
Ale ako potom zrealizovať tú zodpovednosť za počet detí? Mravný spôsob je naučiť sa orientovať vo vlastnej plodnosti. Už som napísala, že žena má v cykle viac tých dní neplodných, ako plodných. V skutočnosti je jej vajíčko oplodnenia schopné len niekoľko hodín. Ale keďže musíme počítať s plodnosťou páru, k životnosti vajíčka sa pripočíta životnosť spermií, ktorá je za najoptimálnejších podmienok maximálne 5 dní – a z týchto informácií vieme, že to „plodné okno“ v rámci akéhokoľvek dlhého cyklu je maximálne 7 dní (ak počítame aj s možnosťou tzv. dvojnásobnej ovulácie).
Na to, aby sa manželia naučili orientvať v tejto plodnosti, máme prirodzené metódy. Mnohí si myslia, že sú nespoľahlivé, ale zvyčajne majú nepresné údaje – myslia si, že ide o kalendárnu metódu, alebo o nejak jej modifikáciu, že to treba nejako počítať plodné a neplodné dni.
Nie je tu teraz priestor na to, aby som Vám dokazovala efektivitu moderných prirodzených metód – to si môžete nájsť aj sám napr. na internete. (Na českej wikipédii je podrobná informácia pri hesle „přirozené plánování rodičovství“ všetko o štúdiách, výskumoch, Pearlovom indexe, vplyvoch, ktoré mali vplyv na efektivitu a pod.) Záver jednej z najväčších a najdlhších štúdií symptotermálnej metódy, ktrorú iniciovala a financovala nemecká vláda, bol zverejnený v recenzovanom medicínskom periodiku Human reproduction a výsledky ukázali, že spoľahlivosť správne používanej STM je porovnateľný s najefektívnejšou hormonálnou antikoncepciou.
Pri prerušovanom styku nie je zlo v úmysle zabrániť počatiu, ale v tom, že prerušovaný styk zneplodňuje manželský akt zádahom človeka. Je to rozdiel? Je. Pri praktizovaní PPR (prir. plánovania rodiny) manželia počkajú na prirodzene neplodné obdobie. Pri prerušovanom styku – a aj inej antikoncepcii – s to neplodné obdobie „vyrábajú“ proti prirodzenosti. Zovu príklad: je to podobný rozdiel, ako medzi spontánnym potratom a interrupciou. Interrupcia je potrat násilný, zásahom človeka. Spontánny potrat prišiel sám, neželal si ho človek a úmyselne nespôsobil.
Alebo iný príklad, ktorý používa jeden autor: opatrujete chorú babičku a viete, že už ju nič nevylieči, ale keď príde smrť, že sa už prestane trápiť. A predsa je rozdiel doopatrovať ju a počkať na prirodzenú smrť, ako babičku zabiť – veď výsledok by bol ten istý: mŕtva babička.
Prirodzene, vieme a nezamlčujeme to, že STM dosahuje efektivitu sebaovládaním: v plodných dňoch je pri predchádzaní tehotenstvu potrebné zachovať zdržanlivosť.
Ale je naozaj taká nemožná požiadavka zachovať zdržanlivosť počas tých pár dní? STM toto plodné okno ohraničí približne na 10 dní v cykle. Je to priestor na budovanie mnohých iných spôsobov prejavenia si lásky.
V LPP ponúkame kurzy STM, aby sa dvojice naučili v plodnosti orientovať. Všetko o organizácii kurzov nájdete na našej stránke. Okrem toho ponúkame, najmä začiatočníkom, online sprevádzanie – stačí zatelefonovať, alebo anonymne poslať svoj záznam na vyhodnotenie na adresu .
Takže, keď to zhrniem: je dobré a žiaduce byť zodpovední za veľkosť rodiny, ale nie je jedno, akým spôsobom túto zodpovednosť dosahujeme.
Úmysel nesvätí prostriedky. Napr. je rozdiel, ak si niekto poctivo stavia dom pres voju rodinu a keď si iný naň „zarobí“ predajom drog. Úmysel mali obaja rovnaký: mať dom. Ale použíté prostriedky boli rôzne: len v prvom prípade boli čestné.
Ak sa manželia rozhodnú používať len „dobré prostriedky“ pri plánovaní rodiny, tak nebudú ničím zneplodňovať manželské spojenie – lebo takto by to už ani nebolo skutočné spojenie: pri prerušovanom styku alebo pri akomkoľvek použítí inej antikoncepcie sa manželia ani nestávajú jedno, ani sa navzájom neprijímajú ako potenciálni rodičia. Symbolika ich tiel nehovorí o zjednotení. Nie je to v pravom zmysle „manželský akt“, ale len „sexuálny, genitálny akt“. Ale takýto ich neposväcuje, nezjednocuje – aj keby to subjektívne cítili inak.
Sex sa totiž netýka len tela, ale ovplyvňuje aj manželskú lásku. Ak ste aj možno doteraz necítili, žeby ste robili niečo zlé (hriech z nevedomosti), je to ako keby ste si stále kvapkali po kvapkách do vody jed – aj keby ste ho za jed nepovažovali, aj tak by Vám postupne škodil.
O tom, ako prežiť tieto dni zdržanlivosti, ako budovať vzájomný vzťah, o tom, či je takéto čakanie prirodzené sme neraz hovorili s desiatkami manželov. Viac sme o tom napísali do Príručky symptotermálnej metódy, ktorú má LPP vo svojej ponuke. A taktiež v máji by mala vyjsť malá brožúrka o antikoncepcii v edícii Viera do vrecka z vydavateľstva Don Bosco.
Okrem toho má LPP v ponuke viacero dobrých knižiek, ktoré bližšie osvetľujú celú problematiku a zrozumiteľnou rečou tlmočia ten niekedy ťažko pochopiteľný jazyk Cirkvi. Ak by ste mali záujem vedieť viac, odporúčam Vám najmä dva tituly:
Christopher West: Radostná zvesť o sexe a manželstve (formou otázok a odpovedí)
a Ksavery Knotz: Sex, ako ho nepoznáte.
Ak by ste mali ešte nejaké otázky, môžete napísať.
Schindlerová Mária, LPP