Budem sa vydávať. Moja otázka sa týka svadobnej noci. Doteraz som mala pocit, že by som sa mala na ňu nejak pripraviť a že by som si mala kúpiť nejaké zmyselné spodné prádlo. Ale teraz si začínam uvedomovať že je to len nejaká hlúposť. Je to len nejaký prázdny zvyk zo západu, ktorý robí zo ženy akýsi tovar, alebo hračku. Chcela by som sa spýtať ako sa táto záležitosť hodnotí v oblasti mravných noriem.
A ešte by ma zaujímalo, ako by som sa mala postaviť k fenoménu odstraňovania chĺpkov v oblasti intímnych miest.
Dobrý deň,
ďakujeme za dôveru, ktorú ste prejavili LPP vložením Vašej otázky do etickej poradne LPP.
To, čo ste v krátkosti napísali, je veľmi povzbudzujúce – totiž to, že ste vnímavá na tie jemné signály svedomia.
Pýtate sa na mravné normy ohľadom svadobnej noci. Mravnosť, etika – označuje to, čo je dobré, správne. (Bez ohľadu na to, či človek je alebo nie je veriaci). Mravné normy v manželstve by sme mohli jednoducho zhrnúť do slova „milovať“ - a aspoň stručne sa ho pokúsim vysvetliť, lebo dnešná doba prisudzuje slovu milovať aj také správanie, ktoré má od lásky ďaleko.
Manželského partnera sa zaväzujeme manželským sľubom milovať a mať v úcte. Protiví sa mu každé správanie, ktoré robí z človeka objekt alebo predmet. O tomto napísal Ján Pavol II. ešte ako poľský kardinál celú knihu s názvom Láska a zodpovednosť. V nej je práve toto nosnou myšlienkou: Láska nepoužíva druhých na vlastné ciele. Je proti láske a úcte, ak druhého človeka používame na uspokojenie, ak z neho robíme predmet. A vysvetľuje z pohľadu etickej analýzy a filozofie, prečo napr. každá a akákoľvek antikoncepcia robí z tých, ktorí ju používajú, predmet, podobne ako sa stávajú muž a žena pre seba predmetmi uspokojenia vlastnej žiadosti, ak nie sú ochotní uzavrieť manželstvo, ale už spolu intímne žijú a pod.
Manželský sľub, manželská zmluva predelí váš život. Ale to nie je hranica zlegalizovania sexu, uspokojovania sa tým druhým. Predovšetkým je to sľub, že manželskému partnerovi sa celkom odovzdávate a prijímate jeho dar seba samého. To, čo poviete pri manželskom sľube slovami, potom uskutočníte svojím telom – rečou tela vyjadríte duchovnú skutočnosť. Tak napr. manželské sexuálne spojenie nemá byť len spojenie genitálií a tiel, ono má vyjadrovať symbolicky vašu vzájomnú jednotu sŕdc.
A pokiaľ ide o svadobnú noc, máte pravdu, že erotická bielizeň povzbudzuje mužov, aby videli v ženách tovar, aby videli len ten vonkajšok. My ženy sme skôr povolané na to, aby sme dokázali mužov akoby „vtiahnuť“ do tajomstva sexu, aby sme sa naň naučili pozerať ako na niečo oveľa hlbšie a krajšie, než len ako na biologickú záležitosť.
Neviem, či ste veriaca, ale ak áno, potom Vám môže byť povzbudením aj biblický príbeh o Tobiášovi a Sáre. V Biblii máme krásny príklad ich prežitia svadobnej noci. Odporúčam Vám prečítať si ho. Títo dvaja, Tobiáš a Sára, sa vo svoju prvú spoločnú noc zjednotili v modlitbe. Modlitba, ktorú predniesol Tobiáš, vychádzala z úprimnosti jeho srdca. Hovorí o tom, že si neberie túto ženu zo žiadostivosti a zmyselnosti, ale z lásky. Odovzdali spolu svoj začiatok manželstva Bohu a Boh ich spoločný život požehnal. V katechézach dnes nazývaných Teológia tela Ján Pavol II. hovorí, že milenci v Piesni piesní nás učia rozlišovať medzi pravou láskou a žiadostivosťou, manželstvo Tobiáša a Sáry ukazuje, o čo pri tomto rozlišovaní ide: sexuálne spojenie je skúškou života a smrti. V tomto príbehu sa Sára sedemkrát vydá, ale všetci muži zomrú prv, než s ňou majú pohlavný styk (manželstvo bez zavŕšenia). Tobiáš má dôvod na obavy, ale odvážne túto skúšku podstúpi. Vezme si Sáru za ženu, dokoná manželstvo a žije – lebo počas skúšky svadobnej noci sa ukáže láska mocnejšia ako smrť, a to prostredníctvom modlitby.1 Tobiáš v nej zameriava svoje srdce na prvotný Boží plán s manželstvom. Nazýva Sáru sestrou, podobne ako milý v Piesni piesní. Stavia proti sebe chlipnosť a úprimné sebadarovanie. Vie, že potrebuje Božie milosrdenstvo, aby žil lásku pravdivo a túži so Sárou stráviť celý svoj život. Sárino „amen“ dokazuje, že s ním zdieľa rovnakú túžbu.
Ak je sexuálne spojenie skúškou života a smrti, potom smrť nemá tvárou v tvár autentickej snubnej láske žiadnu šancu. Manželia, ktorí sa vďaka Božej milosti navzájom milujú podľa prvotného Božieho plánu – a ktorí dúfajú v Božie milosrdenstvo, keď v pravej láske zlyhajú – sa tejto skúšky neboja. Sú ochotní postaviť sa medzi sily dobra a zla... pretože láska má dôveru vo víťazstvo dobra a je ochotná urobiť všetko preto, aby dobro zvíťazilo. Je to láska, ku ktorej Cirkev vyzýva manželov v encyklike Humanae Vitae. Je to obetujúca sa láska, akou Kristus miluje Cirkev.
Preto si myslím spolu s Vami, že je dobré sa na svadobnú noc pripraviť. Ale nie zmyselným a erotickým oblečením či správaním. Máte teraz, na začiatku manželstva, jedinečnú príležitosť, začať svoj manželský život úprimným sebadarovaním a prijatím toho druhého – v úcte, ako človeka, nie ako vec.
A ešte k otázke holenia intímnych oblastí tela – na holení samotnom nie je nič nemorálne. Kvôli hygiene alebo estetike (napr. do plaviek) nie je na holení nič zlé. Z čisto hygienického a zdravotného hľadiska sa úplné vyholenie neodporúča, lebo ochlpenie čiastočne bráni vstupu infekcií, viac chráni napr. pred mykózami a vaginálnymi chorobami. Pokiaľ žena dodržiava základnú intímnu hygienu, nie je potrebné holenie. Je to tiež trend, ktorý preniká k nám zo západu a jeho prvotný cieľ nie je hygiena a zdravie, ale erotika.
Prajem Vám všetko dobré, najmä pokojný „predsvadobný“čas a čisté manželstvo.
S pozdravom, Schindlerová Mária, etická poradňa LPP