Existujú nejaké obmedzenia pri spolunažívaní v kresťanskom manželstve (pri zachovaní prirodzených metód plánovania rodičovstva)? Môžu sa manželia inšpirovať aj nejakými pomôckami, obrázkami z kámasutry ap. teda či je dovolené všetko, čo im dvom vyhovuje a pomôže im oživiť intímne spolužitie?
Tiež ma trochu trápi, že cítim určitý tlak od viacdetných rodín, aby sme aj my mali viac ako svoje dve deti... lenže ja som obe rodila sekciou a viem, že mám len 4 "pokusy", a hoci sa to dalo prežiť, nič príjemné to nie je a mám z toho strach... či by som to vôbec zvládla.
V mojom okolí mnohé známe otehotneli aj viac ako raz neplánovane a ja si to nemôžem dovoliť...každý pôrod som vkladala do Božích rúk, aby všetko dobre dopadlo s dieťaťom aj so mnou! Chápem to správne, ak si myslím, že prirodzené plánovanie je aj o zodpovednosti za už narodené deti berúc do úvahy aj vlastný zdravotný stav a posúdenie vlastných síl, či zvládneme vychovať aj ďalšie dieťa a venovať sa dostatočne aj tým starším? Ďakujem Vám za odpoveď.
Dobrý deň,
ďakujeme za Vašu úprimnosť i dôveru voči LPP. K prvej otázke, či je manželom dovolené všetko, čo im dvom vyhovuje a pomôže im oživiť spolužitie: na orientáciu v tom, čo je a čo nie je dobré – morálne a správne – nestačí to, že dvaja sa na niečom dohodnú a vyhovuje im to. Najmä v oblasti sexu nie. Sex totiž je svojou povahou „progresívny“, čo znamená, že vždy bude mať človek pocit, že je ešte niečo, čo nevyskúšal a mohol by, jednoducho, nikdy nemá dosť. Vystihujúco o tom píše napr. Joshua Harris v knihe „Ani ň“, kde rozlišuje medzi sexuálnou túžbou – ktorá je sama osebe dobrá – a sexuálnou žiadostivosťou, ktorá je zbavená miery a kontroly – čeština má pre ňu výraz „chtíč“.
Orientáciou je potom to, či dané konanie zohľadňuje úctu a lásku obsiahnutú v manželskom sľube. V manželstve sa tí dvaja jeden druhému navzájom „vydávajú“ - totálne, úplne a vtedy sú najzraniteľnejší. Už viac nemajú čo dať. Prijať dar druhého človeka – manželského partnera – znamená aj veľkú zodpovednosť mať jeho telo v úcte a láske. Ale to isté sme povinní zachovať aj voči druhým – a tu sa už dostávam k tej kamasútre. Aj keď niektorí ľudia dajú svoje telo k dispozícii druhým prostredníctvom fotografií či videí, my nemáme právo na ich telo, ani v takej forme, aby sme z ich tela robili pre seba objekt. Preto je zlá akákoľvek prnografia, preto nie je dobré a mravné pozerať zobrazenia sexu druhých a pod. Kamasútra je síce pojem, ktorý má predstavovať umenie milovania, ale v podstate dnes všade narazíte na fotky nahých ľudí, ako „to spolu robia“ - a mám dojem, že viac by to vzbudzovalo práve ten „chtíč“, než podporovalo skutočnú lásku medzi manželmi. Tvorivý manželský pár nájde aj bez zobrazení iných dvojíc to, čo mu vyhovuje.
Ale na druhej strane chcem povedať, že je veľa spôsobovo a možností, ako intímny vzťah urobiť krásnym, nie nudným, aby nezovšednel. Či už je to tlmené osvetlenie, sviečky, hudba, pekná spodná a nočná bielizeň, masáž, vône, aj tie nové polohy, spoločný kúpeľ... to všetko vplýva na zmysly, môže spríjemniť intímne spojenie a nie je na tom nič zlé. Páter Ksawery Knotz napísal knihu „Sex, ako ho nepoznáte“ s podtitulom „pre manželov, ktorí milujú Boha“. Píše v nej aj o tejto oblasti, na ktorú sa pýtate. Hovorí, ako si niektorí predstavujú, že sex musí byť zbavený radosti, milostných hier, fantázie a atraktívnych polôh, že v manželskej spálni sa treba správať ako v kostole. Ale že Bohu záleží na šťastnom pohlavnom živote manželov, veď je to čas, v ktorom ich obdarováva. Páter Knotz je katolícky kňaz, ktorý pracuje ako manželský poradca, vedie duchovné cvičenia pre manželov a stretáva sa s manželmi. Túto jeho knihu má aj LPP v ponuke, ak by ste mali záujem, môžete si ju objednať, prípadne ju dostanete aj v kresťanských kníhkupectvách. Myslím, že je jedinečná a veľmi citlivo napísaná.
Druhá časť Vašej otázky, ktorá sa týka počtu detí: súhlasím s Vaším postojom, rozmýšľate správne. Rozhodnutie o počte detí patrí výsostne do kompetencie manželov. Cirkev hovorí – už v encyklike Humanae vitae – že manželia majú zvážiť svoje podmienky – zdravotné, fyzické, ekonomické i sociálne – a podľa toho sa rozhodnúť. V dokumente Gaudium et spes je to vyjadrené takto:
„Manželia vedia, že v úlohe životodarcov a vychovávateľov – a to treba pokladať za ich vlastné poslanie – sú spolupracovníkmi a sťaby tlmočníkmi lásky Boha Stvoriteľa. Preto nech plnia túto svoju povinnosť zodpovedne ako ľudia a kresťania. Poslušní a úctiví voči Bohu, nech si v spoločnej zhode a spoločným úsilím utvoria správny úsudok. Pritom nech prizerajú jednak na svoje vlastné dobro a jednak na dobro detí, čo sa už narodili, alebo prichádzajú do úvahy v budúcnosti; ďalej nech si všímajú materiálne i duchovné podmienky doby a životnej úrovne, a napokon nech berú do úvahy dobro celej rodiny, občianskej spoločnosti i samej Cirkvi. Konečné rozhodnutie musia urobiť pred Bohom sami manželia. … Spomedzi manželov, čo takto plnia svoju Bohom uloženú povinnosť, treba sa zvlášť zmieniť o tých, ktorí po spoločnom rozumnom uvážení veľkodušne súhlasia mať a primerane vychovať aj väčší počet detí“ (GS 50).
Pritom však Cirkev poripomína, že manželov nemajú viesť sebecké dôvody. Ján Pavol II. v homílii vo Washingtone 7. októbra 1979 povedal:
„...Rozhodnutie o počte detí a obetách, ktoré je nutné pre ne priniesť, nesmie byť prijaté len z ohľadu na pohodlie a zachovanie pokojnej existencie. Keď budú (manželia) o tejto veci meditovať pred Bohom, z milosti prijatej zo sviatosti a vedení učením Cirkvi, nech si pripomenú, že je iste menej škodlivé uprieť deťom niektoré materiálne výhody, než ich ochudobniť o prítomnosť bratov alebo sestier, ktorí by im mohli pomáhať rásť v ľudskosti a učiť sa vidieť krásu života v každom veku a v celej jeho rôznorodosti.“
K tomu, že máte „len štyri pokusy“ mám len malú poznámku: posúdenie zdravotného stavu určite patrí gynekológovi, ale je dobré mať názor od viacerých odborníkov.
Viem, že nie je ľahké čeliť týmto tlakom. Sama to poznám – máme štyri deti, a aj tak sa to niektorým, ktorí majú viac, zdá málo. Ale už som pokojná – zodpovedať sa budeme s manželom Bohu, nie ľuďom. On vie a pozná naše rozhodovanie, že sme sa snažili byť otvorení životu, keď sme deti prijali a pozvali do nášho života a že sa životu neuzatvárame ani teraz, keď už deti neplánujeme z objektívnych dôvodov. Keď praktizujeme PPR, všetko, čo robíme, aby sme boli zodpovední a nateraz viac nerozširovali našu rodinu je to, že si volíme dobrovoľne zdržanlivosť v polodných dňoch. A nehovoríme, že je to bez ťažkostí, ale práve v tejto prínášanej obete si tiež prejavujeme lásku, len inou formou.
Pšete, že vo Vašom okolí niektoré ženy otehotneli aj viac ako raz neplánovane. Spoľahlivosť STM – symptotermálnej metódy bola vedecky overená (viac o tom na stránke LPP) – ale často sa stretáme s tým, že tí, ktorí tvrdia, že používajú PPR, používajú nejakú zmes metód z počutia, nemajú ani vhodnú literatúru. Odporúčame preto absolvovať kurz STM, prípadne naučiť sa metódu PPR z literatúry. Používatelia STM majú možnosť konzultovať svoje vyhodnotenie s odbornými lektormi, poslytujeme aj bezplatné telefonické i mailové poradenstvo.
Pozdravujem Vás a prajem od Pána všetko dobré,
Schindlerová Mária, etická poradňa LPP