Otázka do internetovej poradne: Dobrý deň prajem, chcela by som sa opýtať, keď je môj manžel neplodný (jeden z dôsledkov vrodenej chyby) ako je to v tomto prípade so sexom v manželstve? Je evidentné, ze neslúži na počatie dieťatá, ale len pre radosť. Kvôli tomuto sa predsa neakceptuje antikoncepcia – keďže oberá sex o prokreatívny rozmer... ale čo potom s pármi, kde tento rozmer v základe ani nie je? Ďakujem pekne za odpoveď.
 
Pozdravujem Vás a ďakujem za Vašu dôveru voči LPP. Neplodnosť ako taká neruší prokreatívny význam manželského aktu. Práve tu je potrebné pochopiť rozdiel medzi prokreatívnym významom a prokreatívnou funkciou. Manželský akt je vtedy manželským aktom, keď má dva významy, ktoré sú nerozlučne späté: význam zjednocujúci a význam prokreatívny.

Zjednocujúci znamená jednotu manželov na duchovnej úrovni vyjadrenú v telesnej rovine tým, že manželské spojenie je skutočnené „normálnym“, spôsobom, genitálno-genitálnym spojením; a zároveň takýmto telesným zjednotením ich telá symbolicky vyjadrujú ten prokreatívny rozmer.

Význam je niečo, čo sa viaže na symbol: pri manželskom akte je to symbolika tiel manželov, ktorá vyjadruje duchovnú skutočnosť, skutočnosť vo vyššej rovine, bez ohľadu na funkciu. Veď nakoniec, plodnosť býva „nefunkčná“ aj častokrát z iných dôvodov: napríklad v tehotenstve manželské spojenie tiež nemá plodivú – prokreatívnu funkciu, po menopauze u ženy tiež už nejde o plodivú funkciu, a nakoniec – aj v neplodnom období cyklu ženy tiež spojenie manželov nemá plodivú funkciu, veď práve preto sa preň manželia rozhodujú niekedy len v neplodnom období, aby ich spojenie túto funkciu nemalo – keď si z nejakého objektívneho dôvodu neželajú dieťa počať.

Význam však ich spojenie má vždy vtedy, ak je uskutočnené už spomínaným spôsobom – takým, pri ktorom oni sami úmyselne nespôsobili neplodnosť daného pohlavného styku akoukoľvek antikoncepciou: kondómom, tabletkami, telieskom, spermicídnym
gélom, antikoncepčnými náplasťami, formou prerušovaného styku a pod. 
 
Ak by manželia sami niečím z vlastnej vôle spôsobili, aby ich spojenie bolo neplodné, už rušia ten význam svojho spojenia. V podstate už potom nejde o skutočný manželský akt – lebo napr. spojenie ms bariérou (kondóm, gél) nie je úplným spojením, symbolicky telá manželov nenaznačujú zjednotenie, ani plodnosť; takisto napr. pri prerušovanom styku nejde o úplné spojenie, takéto správanie nemá v sebe ten význam – ani zjednocujúci, ani prokreatívny. 

Ale naopak: ak by aj žena mala pre chorobu napr. odstránené ženské orgány, alebo muž je pre chorobu neplodný, alebo sú už obaja starí, alebo je žena tehotná... proste vždy, aj keď so stopercentnou istotou vedia, že ich manželské spojenie nemôže viesť k tehotenstvu – takéto manželské spojenie nie je neplodné z ich vlastnej vôle a ich zásahom: vtedy vždy si zachováva svoje dva významy: ak je uskutočnené genitálno-genitálnym spôsobom a je prejavom ich túžby a ochoty tvoriť manželskú jednotu (byť jedno srdce, jedna duša), tak takéto spojenie ich posväcuje a upevňuje ich manželskú lásku.
 
Keď Cirkev hovorí, že každý manželský akt má ostať otvoreným, resp. nie úmyselne uzavretým životu, nemyslí tým, že každý akt musí mať plodnú funkciu
– to by bolo nakoniec aj nereálne. Vysvetľuje to tak, že manželské spojenie má byť uskutočnené spôsobom, akým sa život bežne odovzdáva – pričom ten spôsob je práve ten „normálny, genitálno-genitálny styk“ – ale zároveň taký, ktorý je prejavom lásky, nie vynútený.
 
A k tomu, čo píšete, že potom sex v prípade neplodnosti neslúži na počatie dieťaťa, ale len pre radosť, sa Cirkev na viacerých miestach vyjadrila. Nikdy Cirkev neučila, že sex musí slúžiť na splodenie dieťaťa – veď aj Cirkev vie, že intímny život je potrebný aj pre manželskú lásku.
 
Svätý Ján Pavol II. ešte ako krakovský kardinál napísal vo svojom diele Láska a zodpovednosť:
„Manželom nemožno určovať požiadavku, aby v každom svojom vzťahu chceli pozitívne prokreáciu. … Manželské spolužitie je potrebné pre lásku, a nie iba pre prokreáciu. Manželstvo je ustanovizňou lásky, a nie iba plodnosti. … Človek ako rozumná bytosť môže tak usmerniť manželské spolužitie, aby neviedlo k prokreácii.  Môže to urobiť využívaním období plodnosti a neplodnosti ženy. … Niečím iným však bude pozitívne vylúčenie prokreácie človekom, ktorý koná proti poriadku a proti zákonitosti prírody. ...pokiaľ v manželstve muž a žena, čo spolu pohlavne žijú, nepoužívajú žiadne zákroky či umelé prostriedky zamerané na vylúčenie prokreácie in potentia, potiaľ zachovávajú vo svojom vedomí a vo svojej vôli to „môžem byť otcom“, „môžem byť matkou“. Postačí, že sú pripravení prijať skutočnosť počatia aj vtedy, keď si ho v danom prípade neželajú.“

V encyklike Humanae vitae Cirkev učí: „Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto spájajú a ktorými sa prenáša ľudský
život, sú … čestné a dôstojné a neprestávajú byť oprávnenými - hoci sa z príčin nezávislých od vôle manželov predvída, že budú neplodné - pretože ostáva ich zameranie na zvýraznenie a posilnenie zväzku manželov.“ (HV 11).
 
A Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí v bode 2362: Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, sú čestné a dôstojné a, ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú.“ Sexualita je prameňom radosti a potešenia:
Sám Stvoriteľ… ustanovil tiež, aby manželia v tejto úlohe [plodenia] nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha. Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil. Ale aj manželia sa musia vedieť udržať v medziach správnej umiernenosti“.

A ešte pre doplnenie: neplodnosť nie je ani prekážkou uzavretia manželstva, tou je napríklad trvalá a neliečiteľná neschopnosť uskutočniť pohlavný styk; práve preto, lebo vlastne tak by manželia nemohli ľudsky úplným spôsobom vyjadriť svoj manželský sľub: jednotu a otvorenosť pre rodinu.

S pozdravom, Schindlerová Mária, LPP