Antikoncepciou označujeme prostriedky a postupy (mechanické, chemické, hormonálne, chirurgické či behaviorálne) používané s cieľom vyhnúť sa počatiu pri pohlavnom styku, ktoré fungujú na princípe zásahu do fyziologických procesov nevyhnutne nutných k počatiu v ktorejkoľvek fáze plodivého procesu, t. j. od tvorby pohlavných buniek až po okamih splynutia prvojadier spermie a vajíčka.
Antikoncepciu môžeme rozdeliť na dve základné skupiny:
-
hormonálna: tablety, náplasti, injekcie, podkožné implantáty, vnútromaternicové telieska;
-
nehormonálna:
-
bariérová – prezervatívy, pesary, klobúčiky, peny, gély…;
-
chirurgická – sterilizácia a vazektómia vykonaná s cieľom zamedziť plodnosť, teda nie liečebná;
-
mechanická – nehormonálne vnútromaternicové telieska;
-
behaviorálna (antikoncepčné správanie sa) – prerušovaný styk (coitus interruptus), nekoitálne praktiky ako náhrada pohlavného styku (análny a orálny sex, petting).
Čo je a čo nie je antikoncepcia?
Slovo antikoncepcia pochádza zo spojenia latinských slov anti (proti) a conceptio (počatie), preto sa často zjednodušene týmto termínom označujú všetky spôsoby, ktorými chce človek zamedziť vzniku nového života. Takáto definícia však nie je presná. Ak by totiž boli antikoncepciou všetky spôsoby, ktorými chce človek zabrániť vzniku života, potom by táto definícia zahŕňala aj abstinenciu od pohlavného styku, čo je nezmysel. Tiež by to znamenalo, že podstata antikoncepcie je v úmysle konajúceho – konkrétne v úmysle predísť tehotenstvu a teda každý kto chce predchádzať tehotenstvu praktizuje antikoncepciu - čo nie je pravda.
Katolícka Cirkev napr. v encyklike Humanae vitae hovorí, že môžu jestvovať oprávnené dôvody, pre ktoré sa manželia rozhodujú na určitý čas alebo natrvalo predchádzať tehotenstvu a ak sa manželia rozhodnú predísť tehotenstvu abstinenciou od manželského aktu v plodnej fáze cyklu ženy, hoc majú úmysel zamedziť počatiu nesprávajú sa antikoncepčne. Prečo? Pretože antikoncepciou by sa tak stával všetok čas, ktorý manželia nevenujú pohlavnému životu, čo je absurdné.
Používanie ktoréhokoľvek typu antikoncepcie vrátane antikoncepčného správania sa (t.j behaviorálna antikoncepcia) je v zmysle učenia Katolíckej cirkvi považované za morálne zlé. Neznamená to však, že veriaci musia mať toľko detí, koľko sa pritrafí. Sú pozvaní byť štedrými ale zároveň aj zodpovednými v otázke počtu detí prostredníctvom praktizovania niektorej z metód prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR). Tie na rozdiel od antikoncepcie sú abstinenčné metódy, čo potvrdzuje aj definícia WHO (Medzinárodnej zdravotníckej organizácie jasne odlišuje PPR od antikoncepcie keď uvádza:
" Prirodzené plánovanie rodičovstva je spôsob predchádzania a plánovania tehotenstva na základe sledovania prirodzene sa vyskytujúcich známok a symptómov plodných a neplodných fáz menštruačného cyklu ženy, s absenciou pohlavného styku v plodnej fáze, pokiaľ sa využíva s cieľom tehotenstvu predísť."
(WHO: Natural family planning: A guide to the provision of services. Geneva: WHO,1988, s. 10.)