Chcem sa s vami podeliť o moju skúsenosť s kojením. V 44.-tom čísle Zpráv som písala o tom, ako som svoju druhú dcérku prestala kojiť preto, lebo bola mrzutá a ja som uverila tomu, že je to vinou materského mlieka, čo sa nakoniec nepotvrdilo. V januári 2003 sa mi narodila tretia dcérka a opäť som mala s kojením problém / vyrobila som si ho asi sama, vďaka „dobrým radám" (ne)povolaných /. Takže po poriadku.

Čítať ďalej


Pred nejakym časom som od vás dostala rady, ako postupovať pri odstavovaní počas tehotenstva - náš takmer 2-ročný Stanko bol totiž od mliečka veľmi závislý, zaspával na prsníku a vyžadoval kojenie aj niekoľkokrát v noci i cez deň. Ešte raz, vďaka za rady. Podelím sa s vami, ako to celé dopadlo.

Čítať ďalej


Každá matka, ktorá má snahu dojčiť svoje dieťa čo najdlhšie (v mojom prípade to bolo 23 mesiacov) sa musí zmieriť s tým, že raz sa bude musieť toto krásne spojenie ukončiť.
Priznám sa nevedela som si to vôbec predstaviť, nakoľko náš syn bol naším prvým dieťatkom a od môjho mliečka bol dosť závislý i keď už papal všetko. Na odstavovanie som pripravovala nielen syna, ale aj ja som sa s tým musela zmieriť. Viedla ma k tomu v prvom rade túžba po ďalšom dieťatku a taktiež bolesti chrbtice z častého nočného kojenia a následná vyčerpanosť.

Čítať ďalej


o dôvere vo svoje mlieko

Moja prvá dcérka Martinka bola obyčajné milé bábätko. Kojila som ju s veľkou radosťou, spokojne takmer do 10 mesiacov.
Keby sa mi Katka, druhá dcérka, nebola narodil taká, aká bola – myslím tým na jej nespokojnosť – nikdy v ;živote by som nebola uverila niekomu, kto by mi tvrdil, že jeho dieťa plače od rána do večera a to celkom bez príčiny.

Čítať ďalej


Chcem sa s vami podeliť o moju skúsenosť s kojením. V 44.-tom čísle Zpráv som písala o tom, ako som svoju druhú dcérku prestala kojiť preto, lebo bola mrzutá a ja som uverila tomu, že je to vinou materského mlieka, čo sa nakoniec nepotvrdilo. V januári 2003 sa mi narodila tretia dcérka a opäť som mala s kojením problém (vyrobila som si ho asi sama, vďaka „dobrým radám“ (ne)povolaných). Takže po poriadku.

V nemocnici mi sestričky a pediatrička pred prepustením domov povedali, že moja Zuzanka dosť veľa papá a preto si aj poplače, že sa skrátka prejedá (doslova: že má stolicu prežratého decka). Doteraz neviem, či to je, alebo nie je pravda,

Čítať ďalej