Harald Eia je nórsky komik a sociológ. Rád vystupuje ako klaun, aby zo svojho partnera pri rozhovore dostal úprimné odpovede. V roku 2011 bola ukončená jedna z jeho aktivít týkajúca sa zavretia Gender-inštitútu v Nórsku, dotovaného miliónmi eur, kde boli obzvlášť hrdí na rovnosť pohlaví.
Čo tomu predchádzalo: Gender Mainstreaming (Rodová rovnosť pohlaví) je v Nórsku uplatňovaná vo verejnom priestore od roku 1986. Od roku 2008 platí 40% podiel žien v dozorných radách. Na univerzitách sú občas vypísané miesta len pre ženy. Ministerstvo pre rodinu sa volá „ Ministerstvo pre deti a zrovnoprávnenie“, „národný splnomocnenec pre zrovnoprávnenie“ sa stará o to, aby bola reklama rodovo spravodlivá. Napr.: v reklame na autá sú ženy v bikinách zakázané.
Všetko však zbytočne: Rodovo špecifická voľba povolania je ako by vytesaná do kameňa. Hovoríme o „nórskom paradoxe rodovej rovnosti“ a nemáme pre to, nijaké oficiálne vysvetlenie. Eiaova jednoduchá východisková téza bola, že pohlavné roly sú vrodené – provokujúce pre mnohé feministky, ktoré odmietajú aj nedávno vydanú knihu „Nesprávny nepriateľ. Muži nie sú na vine.“ od Christiny Bauer Jelinek (Ecowin, 19,95 €).
Eia konfrontoval so svojou tézou dvoch gender-vedcov Catherine Egelandovú a Jørgen Lorentzena. Egalandová tvrdí, že prírodné vedy v tejto otázke nezohrávajú dôležitú úlohu. A aj jej kolega Lorentzen ukázal svoje pevné presvedčenie, že sociálne pohlavie je formované len spoločnosťou. Kto tvrdí opak, opiera sa o zastarané vedecké výsledky.
Potom sa pýtal komik Eia aj vedcov z iných disciplín: Nórska sociologička Camilla Schreinerová mu ukázala štúdiu, v ktorej sa pýtali pätnásťročných teenegerov z 20 krajín na ich záujmy. Výsledok: ženy – práve v chudobných krajinách nepodporujúcich postavenie žien v spoločnosti – mali väčší záujem o technické smery. V San Franciscu navštívil Eia psychológa Richarda Lippu. Do jeho prieskumu sa zapojilo 200 000 ľudí z 53 krajín. Vyšlo najavo, že všade existujú podobné pohlavné roly. Ak je niečo tak konštantné vo všetkých kultúrach, môže to poukazovať na biologickú príčinu, vysvetľuje Lippa Nórovi, ktorý svoje interview zverejnil na yuotube.
Hladina testosterónu
Ďalšie stretnutie mal Eia v Cambridge, so psychológom Simonom Baron-Cohenom. Tento ukázal jednodňovým bábätkám – teda také, ktoré ešte neboli vystavené vplyvom prostredia – mobil a tvár. Väčšina detí mužského pohlavia sa dlhšie pozerala na mobil, pokiaľ bábätka ženského pohlavia venovali viac pozornosti tvári. Baron-Cohen skúmal tiež, aký vplyv má na koncentráciu hladina hormónu testosterón. Ukázalo sa, že deti, ktoré ako plody v lone matky mali oveľa vyššiu hladinu testosterónu, začali neskôr rozprávať a preukazovali nižšiu schopnosť empatie. Väčší záujem mali o systémy ako o ľudí.
V Durhame sa Eia stretol s evolučnou psychologičkou Anne Campbellovou. Aj ona si myslí, že tradičná rola ženy je vrodená, lebo z pohľadu evolúcie to dáva absolútny zmysel. Ženy rodia a koja deti, preto je logické, že sa vedia lepšie vcítiť do iných a viac sa zaujímajú o ľudí. Cambellová má aj vysvetlenie výsledkov Schreinerovej štúdie: V rozvojových krajinách hľadajú ženy v prvom rade prácu, aby unikli pred chudobou – je jedno či je to technický smer alebo nie. V bohatej Škandinávii na proti tomu chcú ženy prácu, ktorá zodpovedá ich záľubám – takže nejaké typicky ženské povolanie.
Eia konfrontoval so svojimi výsledkami gender-vedcov v Nórksu. Egelandová reagovala „Vidia len to, čo vidieť chcú.“ Na otázku, aké je jej vedecké východisko, odpovedala len: „Mám svoje teoretické východisko.“
Eia zhrnul svoje dojmy zo svojej prieskumnej cesty v jednom interview v novinách FAZ (Frankfurter Allgemeiner Zeitung): „Dievčatá nepovažujú technické povolania za neženské. Nemajú ani strach, byť vnímané ako muži. Sú pre nich jednoducho nudné.“
Rovnosť pohlaví: Rakúsko na 16. mieste
Štatiskika: Švédsko je krajinou s najväčšou rovnoprávnosťou medzi mužom a ženou. Human Development Report rozvojového programu OSN (UNDP) z roku 2011 zaraďuje medzi prvých desať krajín s najväčšou politickou, sociálnou a ekonomickou rovnoprávnosťou Holandsko, Dánsko, Švajčiarsko, Fínsko, Nórsko, Nemecko, Singapur, Island a Francúzsko.
Rakúsko je na 16. mieste (z 187), USA sú na 47. mieste. Hodnotil sa podiel žien na pracovnom trhu, stupeň vzdelania, zastúpenie v parlamente, pôrodnosť ako aj úmrtnosť matiek.
Koncom roka 2011 bol Nordic Genderinstitut NIKK zavretý. Ešte v roku 2008 bol dotovaný sumou 56 miliónov korún (7,6 mil.€) na ďalšie štyri roky. Dôvod na zavretiu inštitútu boli nedostatky pri jednej z evalvácií. Sociológovia Lorentzen a Egelandová vyčítali Eiaovi, že vrhol zlé svetlo na gender-výskum. Eia obdržal za reportáž „Vymývanie mozgov“ cenu za vynikajúcu novinársku prácu.
http://kurier.at/politik/ein‐affront‐fuer‐die‐genderforscher/822.768, 1.10.2012
foto: http://www.side2.no/underholdning/article3253251.ece