Leto v Amerike bolo tento rok veľmi horúce. Prispel k tomučlánok Marka Regnerusa, ktorý analyzuje rozdiely medzi mladými dospelými ľuďmi vo veku 18-39 rokov vyrastajúcimi v rôznych typoch rodín. Zameriava sa najmä na porovnanie tradičných rodín s tými, v ktorých mal aspoň jeden z rodičov určité obdobie homosexuálny vzťah. A prečo to pozdvihnutie? Pretože výsledky sú pre tých druhých dosť nelichotivé. Začnime ale od začiatku.
No differencies?
Predchádzajúce desaťročie sa nieslo v znamení publikácií, ktoré ukazujú, že homosexuálne správanie rodičov nemá negatívny vplyv na vývoj dieťaťa. Závery boli prevažne v duchu „no differencies“ (žiadne rozdiely), prípadne poukazovali na mierne výhody homosexuálnych rodín. Na základe týchto článkov Americká psychologická asociácia (APA) v roku 2005 potvrdila „no differencies“ s tým, že ani jedna štúdia nezistila, že by deti vyrastajúce s homosexuálnymi rodičmi boli v nejakom aspekte znevýhodnené oproti deťom heterosexuálnych rodičov. Svoje závery APA opiera o 59 článkov.
Na týchto 59 článkov si posvietil iný americký akademik Loren Marks. Položil si niekoľko otázok typu, či sú tieto štúdie kultúrne, etnicky a ekonomicky reprezentatívne. To znamená, nakoľko reflektujú kultúrnu, etnickú a ekonomickú realitu homosexuálnych domácností, alebo či sa v článkoch nachádza porovnanie s heterosexuálnymi domácnosťami, alebo na čo sa tieto štúdie zameriavajú, a či v konečnom dôsledku existujú aj štúdie, ktoré tvrdia opak.
Autor prišiel k zaujímavým zisteniam. Viac ako tri štvrtiny štúdií sú založené na malých nereprezentatívnych vzorkách. Analyzované homosexuálne domácnosti pozostávajú väčšinou z belochov s vyšším vzdelaním a vyššími príjmami a viaceré štúdie vôbec nereflektujú, že homosexuálna komunita je v oveľa väčšej miere diverzifikovaná. Štúdie sa tiež zameriavajú prevažne na lesbičky a len malá časť z nich pokrýva aj gejov. Použité údaje pochádzajú z vlastného hodnotenia rodičov, ktoré ťažko považovať za objektívne.
Ďalším problémom citovaných štúdií je chýbajúce porovnanie s heterosexuálnymi rodinami – až 26 z 59 štúdií sa vôbec nezaoberalo porovnaním. Ak toto porovnanie nechýba, heterosexuálna rodina je prevažne reprezentovaná slobodnými matkami a otcami alebo rozvedenými rodičmi. Je pritom preukázané, že deti pochádzajúce z nekompletných a rozvedených rodín majú s väčšou pravdepodobnosťou problémy ako ich rovesníci z kompletných biologických rodín.
Deti pochádzajúce z nekompletných a rozvedených rodín majú s väčšou pravdepodobnosťou problémy ako ich rovesníci z kompletných biologických rodín.
Čo sa týka štúdií, ktoré sú v rozpore so záverom APA, tie predsa len existujú. Jednou je napríklad článok Sarantakos (1996). Štúdia je založená na správach učiteľov. Ukazuje, že deti zosobášených rodičov majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa im bude dariť v akademickej a sociálnej oblasti ako deťom nezosobášených alebo homosexuálnych rodičov. APA však túto štúdiu považovala za nereprezentatívnu a preto ju nebrala do úvahy. Hodnotenia učiteľov sú však určite objektívnejšie ako sebahodnotenie rodičov a počet skúmaných domácností je vyšší ako v 53 zo spomínaných 59 článkov.
Jednou z posledných otázok, ktorú Loren Marks skúmal, bolo nakoľko sa tieto štúdie venujú možným dlhodobým následkom, ktoré môžu mať dospelé deti pochádzajúce z rôznych typov rodín. Jedná sa hlavne o mieru rozvodovosti, sexuálnu orientáciu, počet sexuálnych partnerov, ekonomické výsledky, psychologické problémy, atď. Z 59 štúdií sa týmto témam venovala jedna, ktorá bola založená na malom počte pozorovaní a jej výsledky teda nie je možné generalizovať.
Na základe uvedeného je teda možné povedať, že APA veľmi preháňala, keď na základe takýchto slabých výsledkov konštatovala, že medzi homosexuálnymi a heterosexuálnymi rodinami nie sú žiadne rozdiely. Samotní autori článkov si boli často krát vedomí limitov, ktoré ich štúdie majú a nezabudli ich vo svojich publikáciách spomenúť. APA však napriek tomu prijala stanovisko „no differences“. Na druhej strane je ale potrebné dodať, že slabosti uvedených štúdií netvrdia ani opak, a to, že rozdiely existujú.
Rozdiely zdá sa existujú
Vráťme sa teda k článku Marka Regnerusa, ktorý je založený na nových údajoch, ktoré pokrývajú takmer 3000 dospelých ľudí vo veku 18-39 rokov a z hľadiska predchádzajúcich výčitiek sú reprezentatívne. Z týchto 3000 mladých dospelých ľudí 236 priznalo, že ich biologický otec alebo matka mali homosexuálny vzťah. Mark na základe toho porovnáva 8 typov rodín: (1) zosobášených biologických rodičov; (2) matka mala lesbický vzťah; (3) otec mal homosexuálny vzťah; (4) adoptívna rodina; (5) rozvedený rodičia; (6) matka alebo otec sa znovu zosobášil a jeho/jej partner nie je biologickým rodičom dieťaťa; (7) slobodná matka/otec; alebo (8) iný typ rodiny, napr. rodičia zomreli. Autor kladie dôraz na porovnanie detí z rodín so zosobášenými biologickými rodičmi (intact biological family, ďalej len „IBF“) a rodín, kde mala matka (lesbian mother, ďalej len „LM“) alebo otec (gay father, ďalej len „GF“) homosexuálny vzťah. Zameriava sa dlhodobé výsledky detí, ktoré vyrastali v uvedených pomeroch. Na základe jeho analýzy sa ukázal signifikantný rozdiel najmä v týchto oblastiach1:
Kým deti z IBF rodín kohabitujú v 9% prípadov, deti z LM kohabitujú v 24% prípadov. Rodina IBF bola odkázaná na štátnu pomoc v 17% prípadov, kým LM v 69% prípadov a GF v 57% prípadov. Celkový príjem LM rodiny bol signifikantne nižší ako príjem IBF. Deti z IBF majú zamestnanie na plný úväzok v 49%, kým deti z LM len v 26%. Naopak, nezamestnanosť je u detí z IBF 8% a u LM 28%.2
Deti lesbických matiek a homosexuálnych otcov sa v oveľa menšej miere identifikujú ako 100% heterosexuáli.
Na otázku, či uvažovali posledný rok nad samovraždou, deti z IBF (5%) a LM (12%) neboli od seba signifikantne odlišné, ale deti z GF vykázali signifikantný rozdiel vo výške 24%. Počet detí z LM a GF, ktoré sú v homosexuálnom vzťahu, nie je signifikantne odlišný od IBF (zaujímavé je, že jediný typ rodiny, ktorý bol signifikantne iný ako IBF, bola rodina, kde sa niektorý z rodičov opäť zosobášil). Ale deti z LM a GF sa v oveľa menšej miere identifikujú ako 100% heterosexuáli (90% - IBF, 61% - LM, 71% - GF), čo potvrdzujú aj iné štúdie. V podvádzaní partnera je medzi IBF (13%) a LM (40%) signifikantný rozdiel a rovnako aj v miere priznaného sexuálne prenosného ochorenia (8% - IBF, 20% - LM, 25% GF).
Predchádzajúci bod úzko súvisí s počtom sexuálnych partnerov, kde je tiež medzi IBF a LM signifikantný rozdiel. Kým dcéra z LM mala v priemere 1 ženského a 4 mužských partnerov a dcéra z GF mala 1,5 ženských a 6 mužských partnerov, dcéra z IBF mala len 0,2 ženských a takmer 3 mužských partnerov. V prípade synov je signifikantne odlišný len počet mužských sexuálnych partnerov. Tí ich mali v priemere 0,2 v IBF a 1,5 v LM a GF.
Potomkovia z rodín, kde mal jeden z rodičov homosexuálny vzťah, sa signifikantne častejšie stretli s núteným sexom (IBF – 8%, LM – 31%, GF – 25%). V rodinách, kde matka mala lesbický vzťah, sa vo väčšej miere vyskytlo aj sexuálne zneužívanie jedným z rodičov (IBF – 0,02% a LM – 23%). Tento výsledok, ale neznamená, že to boli matky alebo ich partnerky, pretože v minulosti bolo bežné, že lesbičky najprv uzatvárali manželstvo alebo kohabitovali s mužom, s ktorým mali deti a až neskôr vstúpili do homosexuálneho vzťahu. Keď autor detailnejšie skúmal tento jav, tak časť obetí prvé zneužitie datovala do obdobia, keď ešte žili so svojím otcom a približne rovnaká časť do obdobia, keď žili s matkinou partnerkou. Čiže neexistuje očividný trend a autor v tomto prípade zdôrazňuje potrebu ďalšieho skúmania.
Negatívny rozdiel medzi deťmi z IBF, LM a GF je aj v ďalších skúmaných parametroch ako dosiahnuté vzdelanie, bezpečnosť v rodine, fyzické zdravie, depresie, problémy v súčasnom vzťahu, počet odsúdení a pobytov vo väzení. U GF signifikantne vystupuje aj horší vzťah s biologickou matkou. V ďalších parametroch autor nenachádza signifikantný rozdiel medzi deťmi z IBF, LM a GF: vzťah s biologickým matkou (u LM) a otcom, celkové šťastie, miera úzkosti a hodnotenie osobných charakteristík (tzv. impulsivity scale zahŕňa aj pozornosť, sebaovládanie, vytrvalosť, a iné).
Na záver výsledky obsahujú ešte periodicitu užívania alkoholu, marihuany, pitia, fajčenia a pozerania televízie. LM sa javia signifikantne horšie v periodicite fajčenia, užívania marihuany a pozerania televízie. V ostatných premenných je rozdiel nesignifikantný.
Niekto môže namietať, že homosexuálni partneri si hlavne v minulosti so sebou niesli stigmu svojej orientácie, čo mohlo viesť k diskriminácii a horšej kvalite života ich samotných aj ich detí. Aj toto mohlo mať vplyv na výsledky štúdie. Mark Regnerus s tým počíta a jeho metóda odhadu očisťuje výsledky od vplyvu premenných ako vek respondenta, pohlavie, rasa, vzdelanie matky, príjem rodiny, skúsenosť so šikanovaním a stav homosexuálnej legislatívy v štáte, kde respondent žije.
Slabosti štúdie
Nebolo by správne, keby som ešte nespomenula slabé stránke štúdie Marka Regnerusa, ktoré dobrovoľne priznáva aj samotný autor. Jedným z nedostatkov je definícia skúmaných homosexuálnych rodín. Takáto rodina bola definovaná ako rodina, kde mal aspoň jeden z rodičov homosexuálny vzťah. Nie vo všetkých rodinách však deti žili s partnerom svojho rodiča. Kým u matiek to bolo 91% detí, u otcov 42%. Spolužitie dlhšie ako 4 mesiace potvrdilo už len 57% detí u lesbických matiek a 23% u homosexuálnych otcov. Viac ako tri roky strávilo v LM rodine 23% detí a menej ako 1% detí v GF rodine.
Zaujímavé tiež je, že 58% detí, ktorých matka mala lesbický vzťah priznalo, že ich matka opustila domácnosť na určitú dobu počas ich detstva a dospievania a niečo menej ako 14% strávilo časť detstva v detskom domove. Porovnanie s inými typmi rodiny implikuje menšiu než priemernú stabilitu rodiny. To znamená, že negatívne výsledky homosexuálnych rodín nemusia nutne prameniť z homosexuálneho správania sa rodičov, ale môžu byť do veľkej miery spôsobené viacerými vážnymi zmenami v rodine, ako je rozchod biologických rodičov, nevlastní rodičia, pobyt v detskom domove, atď.
Kým v minulosti homosexuálne rodiny s deťmi vznikali najmä tak, že homosexuálne orientovaný rodič žil najprv s partnerom opačného pohlavia, mal s ním deti a až neskôr si našiel homosexuálneho partnera, súčasné homosexuálne rodiny v USA sú už v oveľa väčšej miere „plánované“ a majú deti buď prostredníctvom umelého oplodnenia alebo vynosením dieťaťa inou ženou. Zároveň treba spomenúť, že vo viacerých štátoch USA je už možné uzavrieť homosexuálne partnerstvo. Takéto rodiny sú len čiastočne zahrnuté do štúdie, pretože štúdia sa zameriava na dlhodobé dôsledky a skúma dospelých ľudí vo veku 18-39 rokov.
Nakoniec, homosexuálna rodina, tak ako bola zadefinovaná v štúdii, netvorí homogénnu skupinu (napr. partneri, ktorí spolu žili počas celého detstva a dospievania dieťaťa), práve naopak je veľmi rôznorodá. Niektoré deti z takého typu rodiny prešli viacerými typmi rodín, niektoré naopak žili celé detstvo a dospievanie v jednej rodine. Niektorí rodičia zostali v homosexuálnom vzťahu, niektorí nie. Niektorí sa identifikovali ako homosexuáli, niektorí nie. Mark Regnerus to spomína a volá po hlbšej analýze.
Rodina založená manželstvom muža a ženy – ideálne miesto pre výchovu detí
Napriek tomu je ale nutné povedať, že vo viacerých charakteristikách dopadli homosexuálne rodiny horšie ako rodiny s rozvedenými rodičmi, rodiny, kde sa jeden z rodičov znovu zosobášil alebo slobodné matky a otcovia. Ako najlepší typ rodiny sa ukázala heterosexuálna rodina so zosobášenými biologickými rodičmi. Deti, ktoré prežili celé detstvo a dospievanie v takejto rodine majú najväčšiu pravdepodobnosť v dospelosti uspieť. Najpodobnejší typ rodiny ako IBF bola adoptívna rodina, aj keď aj tu sa našlo niekoľko charakteristík, ktoré boli signifikantne horšie.
Deti, ktoré prežili celé detstvo a dospievanie v biologickej rodine majú najväčšiu pravdepodobnosť v dospelosti uspieť.
So svojím článkom poukazujúcim na rozdiely vo viacerých oblastiach Mark Regnerus kopol do osieho hniezda a vyvolal v Amerike búrku nevôle v komunite naklonenej LGBT. Musím však povedať, že článok je písaný veľmi sebakriticky a neprijíma žiadne uzávery. Skôr odkazuje čitateľa na potrebu dôkladnejšieho výskumu, ktorý bude postupne eliminovať jeho slabosti. Mark Regnerus pristúpil k svojej publikácii ako pravý akademik. Žiadne závery postavené na vode a žiadne politické odporúčania. Sám dokonca upozorňuje, že jeho výsledky nemajú kauzálny charakter. To znamená, že aj keď sú niektoré rozdiely signifikantné, neznamená to, že sa musia v konkrétnom prípade prejaviť. Alebo napríklad aj dieťa z usporiadanej rodiny môže dopadnúť veľmi zle.
Každopádne, doposiaľ nekriticky prijímaná teória „no differences“ je značne spochybnená. Homosexuálna rodina, nech už vznikne akýmkoľvek spôsobom, nikdy nebude na 100% ako heterosexuálna rodina so zosobášenými biologickými rodičmi. Dieťa homosexuálov nie je biologickým potomkom oboch homosexuálnych rodičov. A teda vždy si bude so sebou niesť možné nevýhody, ktoré zažívajú aj iné typy rodín, kde chýba biologický rodič.
Článok pripravila
Katarína Danišková z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku www.hfi.sk
1 To, či je rozdiel signifikantný, je určované štatistickým porovnaním hodnôt. Môže sa stať, že vypočítané percentá sa javia byť odlišné, ale napriek tomu nie sú signifikantne odlišné. Tento rozdiel vyplýva najmä z toho, že autor mal k dispozícii vzorky rôznych veľkostí a pri zovšeobecňovaní môže u menšej vzorky dochádzať ku väčšej chybe, ktorú treba pri porovnávaní vziať do úvahy. Teda aj keď môže byť výsledok pre jednu skupinu dvojnásobne vyšší ako pre inú, tento rozdiel nemusí byť zo štatistického hľadiska signifikantný.
2 Vo viacerých výsledkoch nespomínam GF, pretože nevyšli signifikantne odlišne ako IBF. Toto však môže byť spôsobené najmä malým počtom takýchto rodín (len 73 oproti LM, ktorých je 163), čo má za následok väčšiu chybu pri odhade a následne nie je možné identifikovať signifikantný rozdiel aj napriek tomu, že v skutočnosti existuje.
Použitá literatúra:
Mark Regnerus, 2012. How different are the adult children of parents who have same-sex relationships? Findings from the New Family Structure Study. Social Science Research 41, 752-770.http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0049089X12000610
Loren Marks, 2012. Same-sex parenting and children’s outcomes: A closer examination of the American psychological association’s brief on lesbian and gay parenting. Social Science Research 41, 735-751.http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0049089X12000580
S. Sarantakos, 1996. Children in three contexts: family, education, and social development. Children Australia 21, 23-31.