Dňa 2. októbra sa uskutočnila tlačová beseda s účasťou rakúskej expertky Gudrun Kuglerovej, ktorá sa intenzívne venuje výskumu týkajúcemu sa na diskrimináciu kresťanov a problematiku dodržiavania práv v európskych krajinách. Predostrela svoje skúsenosti a znalosti súvisliace s vytvorením Výboru pre práva LGBTI osôb na Slovensku, porovnaním so situáciou v iných štátoch.
„Získať pozornosť vlády a verejnosti je privilégium. Ustanovenie takéhoto výboru je o udelení privilégií, nie rovnakých práv. Vytvorenie výboru taktiež ukazuje, že je tu mimoriadna vôľa alebo dôraz zo strany vlády. Rovnako, v súčasnej situácii krízy by malo byť prioritou vlády zoštíhľovanie. Iba tie najnevyhnutnejšie vládne štruktúry by mali byť vytvárané za týchto podmienok.
Som veľmi prekvapená, že tu neexistuje žiadny výbor zaoberajúci sa ochrany ľudských práv v súvislosti s náboženstvom! Priznanie takýchto privilégií LGBTI lobby otvorí veľkú bránu pre nasledovnú agendu na Slovensku. Zdokumentovala som tieto tendencie vo viac ako 700 konkrétnych prípadoch, v rámci celej Európy:
1. Zapracovanie homosexuálnej agendy do školských osnov
Každý podporuje toleranciu. Ale vyučovať homosexualitu ako rovnoprávnu možnosť voľby pre mladých ľudí, hľadajúcich svoju identitu, nie je vhodné. Nájdete aj knihy pre malé 5-6 ročné deti, kde sú homosexualita a heterosexualita prezentované ako rovnocenné. Predstavujú kráľa a kráľa ako úplne bežnú vec, namiesto kráľa a kráľovnej. Medzi pohlaviami akoby tam nebol žiadny rozdiel. Detskí psychológovia tvrdia, že takéto ponímanie má negatívny vplyv na duševný vývoj malých detí. Hovoríme o citlivých záležitostiach, pretože hovoríme o sexuálnej orientácii jednotlivcov. Je jasné, že každý má právo na rovnakú dôstojnosť a práva. Druhá vec je, ako sa pozeráme na výchovu dieťaťa a rozvoj jeho osobnej identity.
2. Manželstvo rovnakého pohlavia
Toto nie je o láske. Je to o vládnej podpore/daňových úľavách a súvisiacich právach, ktoré občas narušujú práva iných. Nechceme ustanoviť právne inštitúcie ktoré sú chránené za účelom reprodukcie pre všetkých ľudí, ktorí sa jednoducho „majú radi“. Ak vláda súhlasí s homosexuálnymi manželstvami, štatút, kvôli ktorému vzniklo manželstvo a jeho hlavná reprodukčná úloha, je úplne spochybnený. Zmyslom manželstva nie je podporovať lásku, hoci je krásna, ale podporovať prokreáciu. Homosexuálne manželstvo môže byť problém aj pre matrikárov, ktorí sobášia páry, pretože to nemusí byť v súlade s ich svedomím.
3. Adopcia
Možnosť adopcie dieťaťa dvomi mužmi alebo ženami, prípadne možnosť umelého oplodnenia v prípade dvoch žien. Nemôcť mať dieťa je iste veľké utrpenie. Musíme však myslieť v prvom rade na dieťa a na to, ako bol stvorený svet, a ten bol stvorený tak, že rodinu tvorí muž, žena a dieťa. Musíme sa pýtať na to, čo je prirodzené aj pre dieťa.
4. Legislatíva proti nenávistným výrokom – vzťahujúca sa prakticky na akúkoľvek kritiku voči homosexuálnemu správaniu, do takej miery, že sa ľudia obávajú vyjadriť svoj názor.
V mnohých krajinách je zakázané kritizovať homosexuálne správanie, takáto legislatíva je známa aj ako homofóbne zákony.
Príklad španielskej televízie Intereconomia z júla 2010:
Španielska vláda uložila pokutu kresťanskej televíznej sieti vo výške 100.000 eur za odvysielanie série spotov podporujúcich rodinu, zameraných proti homosexuálnemu životnému štýlu. Označila ich za „útoky na dôstojnosť“ homosexuálov. Spoty ukazujú scény zvláštne a sporo poobliekaných účastníkov gaypride, ktorí oplzlo gestikulujú do kamery a odsudzujú náboženstvo. Sú také tvrdé, že aj na Googli ich uvádzajú s vekovým obmedzením od 18 rokov. V jednom zo spotov sú takéto ukážky z reálneho gaypridu sprevádzané otázkou: „Hrdí? Na čo?“
Môžeme to označiť za urážlivé, netaktné a podobne… ale keď hovoríme o práve na slobodu prejavu, myslím, že Intereconomia bola v práve vysloviť svoj názor. A toto je výsledok homofóbne legislatívy, ktorá bude jednou z prvých požiadaviek takéhoto LGBTI výboru.
5. Antidiskriminačná legislatíva – sektor tovaru a služieb
EU už zaviedla zákony o nediskriminácii v sektore zamestnávania. Ale táto legislatíva sa v rámci EU ešte nevzťahuje na sektor tovaru a služieb. V Spojenom kráľovstve už takéto zákony existujú a poviem vám príklad, ktorý by mohol nastať aj v ostatných krajinách.
Príklad z februára 2012:
Starší kresťanskí majitelia malého rodinného penziónu, ktorí odmietli poskytnúť dvojposteľové izby s manželským lôžkom iným ako zosobášeným párom museli zaplatiť odškodné 3.600 libier homosexuálnemu páru v januári 2011. Sudca Andrew Rutherford rozhodol, že bolo protiprávne ak Peter a Hazelmary Bullovci prijali takúto politiku a odmietli poskytnúť dvojposteľovú izbu partnerom Martynovi Hallovi a Stevenovi Preddymu. Sudca argumentoval, že podľa zákona o rovnoprávnosti, prijatého predchádzajúcou vládou, musí byť občianske partnerstvo vnímané rovnako ako manželstvo. Pani Bullová sa vyjadrila: „Sme sklamaní týmto výsledkom. Naše rozhodnutie bolo založené na úprimnej viere týkajúcej sa manželstva, nie na nepriateľstve voči komukoľvek. Aplikovali sme to aj na nezosobášené heterosexuálne páry, nielen na homosexuálov. My sa len snažíme žiť a pracovať v súlade s našou kresťanskou vierou.“ Pokuta bola likvidačná a celý prípad viedol k tomu, že manželia boli nútení penzión zavrieť.
Druhým prípadom je osud kresťanských adopčných agentúr, ktoré na základe rešpektu voči kresťanským hodnotám odmietajú poskytnúť na adopciu deti homosexuálnym párom. Katolícka agentúra v meste Leeds bojuje o prežitie od roku 2008, keď jej bolo odmietnuté povolenie uplatňovať svoje zásady v jej oficiálnych charitatívnych zariadeniach. Súd rozhodol, že musí poskytovať adopčné služby párom rovnakého pohlavia. Z jedenástich rímskokatolíckych adopčných agentúr v Anglicku a Walese, ktoré fungovali v roku 2007, táto agentúra je jediná, ktorá ešte nebola zatvorená alebo nepoľavila zo svojich náboženských zásad zoči-voči zákonom týkajúcim sa sexuálnej orientácie. Je to škoda, pretože robili veľmi záslužnú činnosť. Pre viac informácií:
www.intoleranceagainstchristians.eu
Ak vznikne takýto výbor, dostane špeciálnu pozornosť vlády a verejnosti a bude požadovať zákony v piatich oblastiach, ktoré som podčiarkla. V čase ekonomickej krízy musíme rozmýšľať veľmi racionálne. Myslím, že každý, kto sa cíti diskriminovaný v akejkoľvek oblasti, sa má kam obrátiť, existujú štruktúry, a takýto nový výbor podľa môjho názoru rozhodne nie je potrebný.