Mám výhodu, že som si mohol prečítať príspevok Karla Skočovského, s ktorým úplne súhlasím. Pokúsim sa reagovať niekoľkými „suchými“ poznámkami, ktoré by mohli z odborného hľadiska doplniť uvedený príspevok.
I keď základ sexuálneho chovania je biologický a možno predpokladať značný vplyv pohlavných hormónov, prejavy ľudskej sexuality sú determinované predovšetkým sociálne. Ďalšími faktormi sú vplyvy psychogénne, nutričné a dokonca i geografické. Pri problémoch v sexuálnom prežívaní treba preto vždy brať do úvahy všetky tieto vplyvy. Dotknem sa najdôležitejších z nich.
Podmienkou normálnej sexuality je dostatok estrogénov, ktoré prevažujú v prvej fáze cyklu. Estrogény majú všeobecne stimulačné a proliferačné účinky na pohlavné orgány, sekundárne pohlavné znaky, ich dostatočné množstvo pozitívne ovplyvňuje psychiku, jednanie a celkové emočné ladenie ženy, rovnako ako jej sexualitu. Ich nedostatku v prechode sa pripisujú vegetatívne, organické i psychické ťažkosti, ktoré toto obdobie do života (i sexuality) ženy môže priniesť. Progesterón je hormón, ktorý prevažuje v druhej fáze cyklu, jeho hlavnou úlohou je príprava a udržanie tehotenstva. Pôsobí tlmivo na nervový systém a týmto svojím účinkom môže znižovať spontánnu sexuálnu aktivitu ženy. Pod vplyvom týchto dvoch hlavných hormónov sa behom menštruačného cyklu periodicky môže meniť nielen psychika, ale aj sexuálna aktivita žien. Ďalším dôležitým hormónom z hľadiska sexuálneho záujmu, vzrušivosti, receptivity a reaktivity nielen u muža, ale i u ženy sú androgény, ktoré sa tvoria vo vaječníkoch a v nadobličkách a ktorých nedostatok je dôležitý u žien po ovarektómii (chirurgickom odobratí vaječníkov) či v prechode, ale ich nízke hladiny sa nachádzajú aj u žien so zvýšenou únavnosťou a zníženou sexuálnou vzrušivosťou a orgastickou pohotovosťou. Pohlavný život ženy môžu negatívne ovplyvňovať i iné, „nesexuálne“ hormóny...
V 60. rokoch minulého storočia bol opísaný cyklus sexuálnej aktivity (Masters, Johnsonová) v štyroch fázach: excitácia – plató – orgazmus – rezolúcia. V 70. rokoch iní autori (Kaplanová, Lief) túto schému zovšeobecnili na trojfázový model: túžba – vzrušenie – orgazmus. Tak ako všetky modely, ani tento nemôže zahrnúť rôzne varianty pohlavného prežívania v ich zložitosti. U niektorých žien so zníženou sexuálnou túžbou (ktorá môže byť znížená len v určitom období menštruačného cyklu) môže dochádzať k vzrušeniu a túžbe simultánne až pri kontakte s partnerom. Mnoho žien je (alebo sa časom stane) tzv. „sexuálne neutrálnych“ a pristupujú k sexu s vedomím rozhodnutím neprijať alebo prijať sexuálnu predohru a potom sa uvidí. K rozhodnutiu dochádza väčšinou v závislosti na emotívnom naladení ženy v dobe sexuálneho kontaktu. Emotívne naladenie môže okrem iného súvisieť s pocitom oddýchnutia či naopak so stavom fyzickej i psychickej únavy. Aj z dlhodobého hľadiska bude inak emotívne reagovať žena mladá, oddýchnutá, plná fyzických síl, a inak žena, ktorá sa stará o rodinu s niekoľkými deťmi a popri tom chodí i do zamestnania, s blížiacim sa prechodom môže byť dôležité i postupné vyhasínanie funkcie vaječníkov a hormonálna nerovnováha s tým súvisiaca. Dostatočná motivácia ku každej aktivite „naviac“, ktorou môže byť z hľadiska biologického i sociálneho aj sex v neplodnom období, je potom veľmi dôležitá.
Z hľadiska „hormonálneho“ sa mi zdá pri ťažkostiach v súvislosti s pocitom nedostatočnej sexuálnej túžby či sexuálneho uspokojenia, ale aj s ťažkosťami súvisiacimi s hormonálnou nerovnováhou, napríklad v období prechodu, vhodné a relatívne prirodzené užívanie preparátov obsahujúcich fytohormóny či včelie produkty s kvetnými peľmi, ktoré tieto fytohormóny taktiež obsahujú. Fytohormóny, často označované tiež fytoestrogény, sú rastlinné látky podobné ženským estrogénom i ďalším hormónom, ktoré sú schopné v organizme pôsobiť podobne ako tieto hormóny a pozitívne ovplyvňovať funkcie, ktoré od nich závisia. Sociálne a psychologické faktory, ktoré sa zdajú v prežívaní ženskej sexuality ešte dôležitejšie, môže najviac ovplyvniť manžel a vzájomná blízkosť a vzťah oboch partnerov, ale tu by som len opakoval to, čo bolo uvedené vo vyššie uvedenom príspevku. Som presvedčený, že (kresťanskí) manželia, ktorí si dokážu byť blízki a chápaví nielen v radostiach, ale i problémoch, ktoré spoločný život prináša, nájdu odvahu a silu hľadať riešenia i v tak citlivej a zraniteľnej oblasti, ako je vzájomný intímny život. A riešenie existuje vždy, aj keď niekedy je hľadanie dlhé a náročné.
Doplnenie: Približne vo veku 40 rokov začne u žien ubúdať hormón dihydroepiandrosterón (DHEA), z ktorého – zjednodušene – sa tvoria uvedené mužské i ženské pohlavné hormóny. Zdá sa, že zníženie sexuálnej túžby v tomto veku môže súvisieť s nedostatkom DHEA a následne estrogénov a androgénov, takže jeho užívanie by mohlo niektorým ženám v tomto a vyššom veku pomôcť.
MUDr. Ivan Wallenfels