3. časť série príspevkov: Od nadšenia cez sklamanie k spokojnému praktizovaniu PPR
Časom som pochopila, že existuje aj ďalší, tretí princíp, ktorý nám môže byť pomocou v praktizovaní PPR: Pochybnosť znamená nie.
Toto pravidlo jednoducho znamená, že ak predchádzame počatiu a nie sme si čímkoľvek istí, tak radšej nebudeme spolu. Toto pravidlo mi neraz pomohlo zmeniť plány, nastavenie a paradoxne priniesť pokoj do vyhodnotenia cyklu.
Uvedomujem si však, že pochybnosti máme často a ženy sú mnohokrát vo svojich pozorovaniach vystavené otázke, čo sa to vlastne deje. Odpoveďou na otázku a liekom na takúto pochybnosť bolo pre mňa zlepšenie, zdokonalenie pozorovania (a zaznamenávania) jednotlivých príznakov. Creightonský model zameral moju pozornosť na hlien a jeho dôkladnejšie pozorovanie pri každej návšteve toalety. Pokračovali sme však aj so sledovaním bazálnej teploty. Niektorým párom, ktoré poznám a ktoré mali problém so zaznamenávaním teploty, pomohlo zariadenie, ktoré má žena počas spánku nepretržite na ruke a výsledky sú prepojené so smartfónom.
Ženy, ktoré nepozorujú hlien, sa môžu viac zamerať na teplotu, aj keď sa v tomto prípade musia zmieriť s tým, že budú môcť spoľahlivo určiť iba obdobie poovulačnej neplodnosti. Ak sa žena nedokáže vyznať ani v hliene, ani v teplote, môže mať dobrú skúsenosť s vnútorným pozorovaním zmien krčka maternice. Iné ženy pozorujú hlienu priveľa, nad rámec plodného obdobia, čo bol aj môj prípad, a práve Creightonský model ma naučil spoľahlivejšie odlíšiť hlien spojený s plodnosťou od neplodného hlienu. V každom prípade pre zlepšenie hlienového príznaku pripomínam dôležitosť správnej životosprávy a pitného režimu (niekedy nabudúce rada hlbšie opíšem svoju pozitívnu skúsenosť v tejto oblasti).
Ak nás teda nejaký príznak zneisťuje, hľadajme, ako mu rozumieť lepšie, alebo sa hlbšie zamerajme na iný príznak plodnosti. Menej (ale dôsledne) môže byť niekedy viac. Niekedy nám totiž tie pochybnosti vyvoláva práve protichodnosť pozorovaní. A čo máme tendenciu urobiť, ak nám jeden príznak hovorí: plodný deň, a druhý: neplodný deň? Spomeňme si na tendenciu pozmeňovať pozorovanie – v tomto prípade pozmeníme pozorovanie jedného príznaku a prispôsobíme ho svojim očakávaniam. Máme tendenciu rozsúdiť túto situáciu v súlade so svojimi plánmi. Chceli sme byť predsa spolu, tak čo tam potom, že sa znovu objavil hlien, keď už stúpla teplota? A tak podobne.
Čo teda znamená pravidlo: „pochybnosť znamená nie“, resp. pochybnosť = plodný deň a hotovo? Je to opatrný nástroj, ako vyhodnocovať sporné situácie v cykle – vedieť si jednoducho priznať: teraz neviem cyklus vyhodnotiť, radšej počkajme. Znamená to možno aj trochu veriť svojej intuícii a vyhnúť sa pokušeniu osloviť lektora metódy, nech nám to rozsúdi on (nehovorím, samozrejme, o situácii, keď sme pre pozorovania urobili všetko a situáciu ešte nevieme vyhodnotiť bez pomoci lektora, ale o stave, keď z vyhodnotenia pozorovaní vyplývajú protichodné informácie.)
Druhá strana mince sú však zbytočné pochybnosti. Skúsenosť s neplánovaným otehotnením spochybňuje dôveru v pravidlá prirodzených metód (ak sme neprišli na to, kde sme urobili chybu). Viacerí manželia, ako aj vtedy my, v tomto prípade často volia príliš opatrný prístup a nadmernú zdržanlivosť. Pochybnosti sú v tomto prípade sprevádzané pocitom: čo ak sa to stane znovu? Tieto pochybnosti sú pochopiteľné, sú však opodstatnené? To, čo mne osobne pomohlo ich prekonať, som už čiastočne pomenovala. Po prvé, je to zdokonalenie pozorovania (pozorovať a vyhodnocovať príznak nepretržite do úplných detailov a dôsledne o tom viesť záznamy). To samo však nestačí. Po druhé, je to následná dôvera vo vlastné pozorovanie. Ak predsa neviem nájsť moment, kedy by som počas dňa zabudla na pozorovanie hlienu, prečo neveriť tomu, čo na konci dňa vyhodnocujem? A ak ten moment nájsť viem, treba si v pokore priznať – dnes nie, pretože som pozorovanie hlienu neurobila dôsledne. Tento prístup mi veľmi pomohol prekonať neopodstatnené pochybnosti. A tu sa vraciam k princípu, ktorý som formulovala na začiatku: Prirodzené metódy sú také spoľahlivé, aké spoľahlivé si ich urobíme. Ak sa naučíme pozorovať príznaky plodnosti dôslednejšie, metódy by sa nám mali odmeniť tým, že budú fungovať. Pochybnosť nás má viesť k tomu, aby sme sa ju snažili vyvrátiť – dôkladným pozorovaním a následne správnym vyhodnotením, pýtaním sa, štúdiom do hĺbky. Jednoducho, vždy na konci dňa viem povedať, či ten deň bol podľa pravidiel metódy plodný, alebo nie, a čo by malo, mohlo byť alebo bolo v iný cyklus v tento deň, som už vôbec neriešila. V našom prípade sme sa takto dopracovali k eliminovaniu frustrácie. Až mi po tých pár rokoch tohto prístupu priateľka povedala: tak už konečne máš metódu, ktorá ti funguje!
Mery