Brožúrka sa snaží sprostredkovať postoj Katolíckej cirkvi a prezentovať postoje katolíckej bioetiky.Veriacim chce ponúknuť orientáciu v problematike antikoncepcie. Oceňujem snahu autora vyjadriť sa k tejto téme, ale domnievam sa, že tak, ako je brožúrka napísaná, by neobstála v diskusii s tými, ktorí pravdu hľadajú, ale majú pochybnosti. Aj mne ide o to, aby veriaci mali správnu orientáciu. Preto sa chcem vyjadriť zo skúseností, ktoré mám ako lektorka STM metódy PPR Ligy pár páru a ponúknuť prehľad problémových častí textu s návrhom na ich úpravu:
1.kapitola – nepresná definícia antikoncepcie
2.kapitola – nepresné rozdelenie antikoncepcie, termín „prirodzená antikoncepcia“
4.kapitola – hovorí o pohľadoch, ktoré zahŕňa manželstvo, nie o významoch manželského aktu
5.kapitola – svedectvá – všetky sa týkajú len hormonálnej antikoncepcie
8.kapitola – Stanovisko Katolíckej cirkvi – nejde o to, žeby sme nemali rozhodovať, kedy vznikne nový život a kedy nie
9.kapitola - rozdelenie prirodzených metód – nepresné a neúplné
V práci chýbajú odkazy na štúdie a zdroje, prípadne pri metódach PPR navigácia, kde je ich možné sa naučiť.
* * *
1. kapitola: Čo je antikoncepcia?
Autor nazýva antikoncepciou všetky spôsoby, ktorými chce človek zamedziť vzniku nového života.1Myslím, že táto definícia je nepresná a z nej sa odvíjajú ďalšie sporné tvrdenia v brožúrke.
Ak by totiž boli antikoncepciou všetky spôsoby, ktorými chce človek zamedziť vzniku života, potom by táto definícia obsahovala aj abstinenciu od pohlavného styku. Tiež by to znamenalo, že podstata antikoncepcie je v úmysle konajúceho – konkrétne v úmysle predísť tehotenstvu. Ale tento úmysel v skutočnosti Katolícka cirkev nenazýva antikoncepčným: v encyklike Humanae vitae hovorí, že môžu jestvovať oprávnené dôvody, kvôli ktorým sa manželia rozhodujú na určitý čas alebo natrvalo predchádzať tehotenstvu. Ba encyklika vyzýva manželov k zodpovednému rodičovstvu a definuje ho v bode 10 tejto encykliky.
Ak sa rozhodnú manželia predísť tehotenstvu abstinenciou od manželského aktu v plodnej fáze cyklu ženy, tiež majú úmysel zamedziť počatiu – a predsa ich počínanie Cirkev nenazýva antikoncepciou. Nazývať abstinenciu od pohlavného styku antikoncepciou (aj prirodzenou antikoncepciou) je absurdné – pretože by sa ňou stával všetok čas, ktorý manželia nevenujú pohlavnému životu.
Domnievam sa, že definíciu antikoncepcie by lepšie vystihovalo iné vyjadrenie:
Antikoncepciou nazývame prostriedky a postupy (mechanické, chemické, hormonálne, chirurgické či behaviorálne) používané s cieľom vyhnúť sa počatiu pri pohlavnom styku, ktorých princípom je zásah do fyziologických procesov nevyhnutne nutných k počatiu v ktorejkoľvek fáze plodivého procesu (t. j. od tvorby pohlavných buniek až po okamih splynutia prvojadier spermie a vajíčka).
Celú recenziu si môžete prečítať z priloženého pdf dokumentu.