„Každý z nás mal veľmi presný začiatok svojho života, keď sa v jednej bunke – oplodnenom vajíčku – zhromaždili všetky postačujúce genetické informácie, a týmto začiatkom je moment oplodnenia, o tom niet najmenšej pochybnosti,“ povedal profesor Jerôme Lejeune, francúzsky genetik a pediater, objaviteľ príčiny Downovho syndrómu, nositeľ najvyššieho ocenenia za genetiku William Allen Memorial Award.
Každé tehotenstvo sa teda začína počatím a akýkoľvek zásah do následných prirodzených procesov nidácie (uhniezdenia) a ďalšieho vývoja oplodneného vajíčka nie je ničím iným, ako ukončením života konkrétneho človeka. Človeka, ktorý mal od počatia presne zadefinované svoje pohlavie, fyzický vzhľad, farbu vlasov a očí, krvnú skupinu, povahu, hudobný alebo výtvarný talent a všetko ostatné, s čím bude žiť celý život. Tento človek má na konci ôsmeho týždňa svojho života, keď má 56 dní, len 5 gramov a 2 centimetre, ale už má sformované všetky vnútorné orgány, môže hýbať rukami a nohami, má tvár, už niekoľko týždňov mu bije srdce a prístroje sú schopné zaregistrovať jeho mozgovú činnosť. Potrat v ktoromkoľvek štádiu je nezvratným ukončením tehotenstva, a teda aj novovzniknutého života, nezávisle od toho, či ho vykoná lekár chirurgicky v nemocnici alebo žena chemicky tabletkou.
Doposiaľ bola na Slovenskom trhu k dispozícii len tzv. postkoitálna alebo núdzová antikoncepcia (Postinor, Ellaone, Escapelle…), ktorú žena mohla užiť do 72 hodín po styku, a ktorá v prípade, že prišlo k počatiu, zabraňuje nidácii. Zabránenie uhniezdenia je jedným z mechanizmov pôsobenia aj bežne predávanej hormonálnej antikoncepcie, ktorá nie je označovaná ako núdzová. Môže sa preto stať (a odborné štúdie o postfertilizačných účinkoch antikoncepcie to potvrdzujú), že žena potratí bez toho, aby sa dozvedela, že bola tehotná. Tabletka je tu poistkou, ak náhodou prišlo k neplánovanému počatiu.
Potratové tabletky Medabon a Mifegyne, ktorých registrácia na Slovensku potichu prebehla v závere minulého roka (Medabon 31. 10. 2012, Mifegyne 31.12. 2012), však patria do celkom inej kategórie. Prečo?
Žena sa rozhodne pre užitie niektorého z prípravkov až vtedy, keď lekár potvrdí, že je tehotná, nie je to teda poistka „ak náhodou“, ale prostriedok cielene vyvolávajúci potrat už vyvíjajúceho sa človeka. Oba novoregistrované prípravky obsahujú účinnú látku mifepriston (RU-486), ktorý blokuje pôsobenie prirodzeného ženského hormónu progesterónu. To spôsobí odumretie vyvíjajúceho sa plodu v maternici. Následne je žene podaný druhý „liek“, prostaglandín misoprostol (36-48 hodín po mifepristone), ktorý vyvolá sťahy maternice, aby bol mŕtvy plod vypudený z tela ženy. Celý tento proces môže trvať niekoľko dní, ktoré žena strávi prevažne doma bez lekárskeho dohľadu, a pri plnom vedomí prežije potrat svojho dieťaťa. Vedecké štúdie sa zhodujú v tom, že chemický potrat nie je pre ženu ani bezpečnejší, ani šetrnejší ako chirurgický potrat. Ženy počas neho pociťujú bolestivé kŕče a krvácanie, ktoré môže trvať 12 aj viac dní, môže sa dostaviť nevoľnosť, vracanie, hnačky a bolesti hlavy. Medzi vážne komplikácie chemického potratu patrí nezvládnuteľné krvácanie, ktorého riešenie si vyžaduje podanie liekov, transfúzií krvi alebo chirurgické vyčistenie maternice. Podľa veľkej fínskej štúdie na 42 500 ženách má potrat tabletkou štyrikrát viac negatívnych dôsledkov ako chirurgický (1). Ďalšia štúdia uvádza úmrtnosť pri potrate tabletkou 10-násobne vyššiu ako pri chirurgickom potrate. (2) Psychiatrické výskumy ukazujú, že u viacerých žien sa po takomto potrate rozvinula úzkosť, depresia a zníženie sebaúcty s rizikom samovraždy.
Žena sa rozhodne pre užitie niektorého z prípravkov až vtedy, keď lekár potvrdí, že je tehotná, nie je to teda poistka „ak náhodou“, ale prostriedok cielene vyvolávajúci potrat už vyvíjajúceho sa človeka. Oba novoregistrované prípravky obsahujú účinnú látku mifepriston (RU-486), ktorý blokuje pôsobenie prirodzeného ženského hormónu progesterónu. To spôsobí odumretie vyvíjajúceho sa plodu v maternici. Následne je žene podaný druhý „liek“, prostaglandín misoprostol (36-48 hodín po mifepristone), ktorý vyvolá sťahy maternice, aby bol mŕtvy plod vypudený z tela ženy. Celý tento proces môže trvať niekoľko dní, ktoré žena strávi prevažne doma bez lekárskeho dohľadu, a pri plnom vedomí prežije potrat svojho dieťaťa. Vedecké štúdie sa zhodujú v tom, že chemický potrat nie je pre ženu ani bezpečnejší, ani šetrnejší ako chirurgický potrat. Ženy počas neho pociťujú bolestivé kŕče a krvácanie, ktoré môže trvať 12 aj viac dní, môže sa dostaviť nevoľnosť, vracanie, hnačky a bolesti hlavy. Medzi vážne komplikácie chemického potratu patrí nezvládnuteľné krvácanie, ktorého riešenie si vyžaduje podanie liekov, transfúzií krvi alebo chirurgické vyčistenie maternice. Podľa veľkej fínskej štúdie na 42 500 ženách má potrat tabletkou štyrikrát viac negatívnych dôsledkov ako chirurgický (1). Ďalšia štúdia uvádza úmrtnosť pri potrate tabletkou 10-násobne vyššiu ako pri chirurgickom potrate. (2) Psychiatrické výskumy ukazujú, že u viacerých žien sa po takomto potrate rozvinula úzkosť, depresia a zníženie sebaúcty s rizikom samovraždy.
Abby Jonsonová vo svojej knihe nePlánované (Kumrán, 2012), v ktorej rozpráva svoj životný príbeh píše:
„Videla som, ako sa ženy rozhodovali medzi potratom pomocou liekov a lekárskym zákrokom, a zdalo sa mi, že v prípade raných potratov abortíva predstavujú omnoho skrytejší, menej agresívny a pohodlnejší spôsob ukončenia tehotenstva. Žiadna anestézia, žiaden chirurgický zákrok – len zopár tabletiek. Neznie to vari príjemne? Lenže moja skúsenosť bola úplne iná. Ešte na klinike som podľa typického postupu užila jednu tabletku Mifeprexu. Dostala som aj antibiotiká, poslali ma domov s predpisom na lieky proti bolesti a proti zápalovej infekcii, ktoré som si mala dať podľa potreby, a navyše som si v priebehu 24-48 hodín mala dávať Misoprostol – tabletky, ktoré mali dokončiť proces vyčistenia maternice. Nasledujúce dni, ktoré som strávila osamote vo svojom byte, boli čistou agóniou. Kŕče, ktoré sa dostavili, boli neznesiteľné a trvali celé dni. Bolo mi príliš zle na to, aby som vstala z postele, mala som horúčku a silno som krvácala. Bola som vystrašená, ale či už od hanby, z pocitu pokorenia alebo zo snahy potrestať seba samu – a možno to bola kombinácia všetkých troch vecí – na kliniku som jednoducho nezavolala.“
Pre koho je teda zavedenie potratovej tabletky dobré?
Slabo informovaná žena ľahko podľahne nebezpečnej ilúzii, že ide o humánnejší, šetrnejší a bezpečnejší zákrok. Možno je jedným z dôvodov na registráciu týchto prostriedkov aj snaha odbremeniť lekárov, ktorí nebudú musieť deti zabíjať. Žena zhltne tabletku a sama zabije svoje dieťa. Zoberie na seba všetku zodpovednosť, vinu, aj negatívne psychické dôsledky. Obeťou potratu sú vždy minimálne dvaja. Dieťa a jeho matka. Nečakané tehotenstvo ženu často zaskočí a zmení jej plány a predstavy o budúcnosti. Napriek tomu má každé počaté dieťa právo na život a lásku svojich rodičov. Každý z nás žije vďaka tomuto rozhodnutiu svojej mamy. Žena – matka – by vždy, za každých okolností mala stáť na strane života. Je pozvaná chrániť svoje nenarodené dieťa a my všetci ostatní sme pozvaní podporovať ju v tomto rozhodnutí.
Simona a Jozef Predáčovci
(1) Maarit Niinimäki, M.D., et. al., „Immediate Complications after Medical Compared with Surgical Termination of Pregnancy,“
114, Obstetrics & Gynecology (Oct. 2009): 795-804.
114, Obstetrics & Gynecology (Oct. 2009): 795-804.
(2) Michael F. Greene, M.D. Fatal Infections Associated with Mifepristone-Induced Abortion. „N Engl J Med 2005”
http://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMp058260
http://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMp058260