Vošla som do predsiene. Zase! Zase sú topánky pohodené, pardon – položené, vedľa regála na topánky. A ten je z jednej tretiny prázdny. Podľa topánok a botasiek viem, o koho ide. Zavolám: Poďte si to uložiť!
A jeden člen našej rodiny sa sekne: Nejdem! Dávať topánky do poličky je nepraktické. Takto ich mám pekne pripravené a hneď ich vidím. Keď sú v regáli, tak ich musím hľadať, a to zdržiava!
Namietam: Je nás doma sedem. Každý z nás má vyložené najmenej tri páry obuvi – niečo športové, niečo pracovné, niečo „slušné“, kolieskové korčule plus nejaké tie papuče pre návštevy. Keby každý rozmýšľal rovnako, tak by sme mali na zemi jednu veľkú kopu obuvi a chaos.
Zdá sa, že moje argumenty nie sú dosť racionálne. Ak chceš, tak to upratuj, ja to robiť nebudem, mne to nevyhovuje! Už som povedal, že to je nepraktické.
Nuž, dnes asi nepochodím. Mám smolu. Malá predsieň, tridsať párov obuvi a ja hľadám ďalšie dôvody, ako vysvetliť, že je normálne uložiť topánky do radu k ostatným tak, aby pred chrómovaným regálom zostal dostatočný priestor na prezúvanie, že poriadok nie je vymyslený na zbytočné šikanovanie, že … že jednoducho to, čo je pohodlné jednému (aj ostatným), nemusí byť zároveň aj objektívne dobré.
Trochu mi to pripomenulo situáciu spred rokov, keď som trojročného syna presviedčala, že na sánkach ho do kopca už nebudem ťahať. Nechcel z nich zísť a so slzami v očiach sa mi snažil vysvetliť: Ale ty mi nerozumieš! Mne je lepšie, keď ma ťaháš!
A čo to má spoločné s pettingom? Nejako podobne sa cítim, ak mám vysvetliť, že petting – dráždenie genitálií s cieľom dosiahnuť orgazmus zámerne mimo kontextu manželského aktu – nie je normálne, aj keď je to príjemné. Katechizmus nám hovorí, že je to vnútorne (svojou povahou) nezriadený skutok. Je to neporiadok. Orgazmus patrí k manželskému aktu.
Prečo?
Môžeme sa naň pozrieť ako na odmenu za prijatú zodpovednnosť, za to, že sme ochotní dať si všetko, čo máme: ak je manželský akt sebadarovaním, dávame všetko. Aj tú potenciálnu možnosť vzniku nového života. Ak si ho v danej chvíli z objektívnych dôvodov neželáme, tak máme spravodlivý dôvod zvoliť si abstinenciu od pohlavného aktu. Ale ak chceme len to príjemné – a následky už nie, tak sa podobáme, ako hovorí Kippley, človeku, čo chce cítiť na jazyku chuť jedla, ale potom ho zámerne vyvráti, aby jedlo nedodalo jeho telu energiu a silu. Znovu: je logické, normálne, že jedlo v určitej miere potrebujeme pre život. Je normálne, že jesť nám chutí, že vôbec môžeme cítiť chuť jedla. Je to normálne a dobré, že sa cítime dobre, keď uspokojíme hlad a nasýtime sa. A zároveň prijímame (bez rozmýšľania) fakt, že prijaté jedlo nám dodá energiu (a niekedy aj kilá). Ak však niekto nechce pribrať alebo chce schudnúť, tak je žiaduce, aby obmedzil príjem nezdravej stravy, ale nie aby sa dostal do extrému: chuť jedla na jazyku cítiť, potom strčiť dva prsty do hrdla a jedlo vyvrátiť do záchodovej misy.
V intímnom živote je to podobne: nemôže byť normálne len cítiť chuť orgazmu a následky zamedziť. Ak by bolo normálne a dobré dosahovať orgazmus mimo manželského aktu, načo sa potom obťažovať nejakým PPR? – pýta sa kňaz a psychológ Karel Skočovský. Nebolo by jednoduchšie uvoľniť sexuálne napätie masturbáciou alebo použiť kondóm? (Argumenty o škodlivosti latexu, resp. o chýbajúcej neutralizácii prostredia pošvy semennou tekutinou sú z etického hľadiska málo relevantné).
Keď Boh stvoril svet, zem bola pustá a prázdna. Biblia používa slovo chaos – teda nesúlad, neporiadok, pustina, prázdnota. Ale vzápätí ďalšie slová Biblie sú: Duch sa vznášal nad vodami. Tento Duch svojím slovom spôsobil premenu chaosu na kozmos – teda súlad, poriadok. Celý vesmír je kozmos – súlad premien času, pohybu planét a hviezd, prírodných zákonov, že môžeme len žasnúť, keď tento poriadok spoznávame. A nie je v našej moci ho meniť. Nemôžeme povedať: „Chcem, aby dnes v mojom dome neplatil gravitačný zákon.“ Rovnako je to aj s tým zákonom, ktorý nazývame prirodzeným: človek nemá moc meniť ho. Jednou z jeho zákonitostí je aj spojenie orgazmu s manželským aktom. (Ktovie – ak by plodenie nebolo spojené s orgazmom, tak by sme to možno ani nerobili J.)
Žijeme vo svete, kde hriech opakovane vnáša chaos do nášho života, myslenia i skutkov. Prosme Ducha svätého, aby vniesol do nášho života kozmos. Prosme ho, aby sme v pokore vedeli prijať aj to, čomu ešte nerozumieme – aby nebolo mierou nášho uvažovania len to, čo je pre nás pohodlné a príjemné. (Ak by som sa vrátila k situáciám z úvodu tohto článku, tak uvažovať len z tohto hľadiska je jednoducho ne-normálne.)
Mária Schindlerová