To je ale divná otázka – ako pre maličkých, však? Niektorí hovoria tým najmenším rozprávku o bocianovi, iní sa držia biológie a primerane veku budú hovoriť o spojení buniek a ďalší možno povedia: z lásky ocka a mamičky. A tí, ktorí veria, že život je dar, pridajú: Pán Boh nám ich poslal.
Nedávno večer som uspávala nášho najmladšieho drobca a hlavou mi šli myšlienky o tom, ako do nášho domova pribúdali deti. Prvé túžobne očakávané. Akí sme boli vďační Pánovi, keď sme zistili, že naše manželstvo sa stane rodinou! Druhé dieťa bol nečakaný dar – to zistenie bolo poznačené tak trochu neistotou: Nie je to priskoro? Zvládneme to?
Spomínam si, ako som roztrasenou rukou vytáčala v telefónnej búdke mamino číslo (nie, mobily neboli), keď som sa jej zdôverila. Tretie, štvrté, piate... už s väčšou istotou (to sme sa už naučili STM :-) ). To posledné si asi najviac priala naša najmladšia dcérka. My rodičia sme boli na tom asi tak: neprosili sme oň ako vtedy pri prvom, ale nebolo nám to ani proti mysli – nakoniec, veď vždy sme chceli „prijať všetky deti, ktoré nám Pán Boh pošle“. A sme za ne vďační, za každého jedného – keby neboli, chýbali by nám.
Ale naozaj je to tak, že „Pán Boh poslal“? Predsa to my sme prví „posielali“ ten podnet, to svoje „áno“ životu. Bez neho by žiadna „zásielka“ nebola na ceste. Možno je trochu smiešne hovoriť o dieťati ako o zásielke. Samozrejme, viem, že život je Boží dar. Že človek nie je jeho pánom a sám nevie život „urobiť“. A že niekedy to naše „áno“ nemusí Pán života potvrdiť svojím v tej podobe dieťaťa, ale rozhodne sa dať svoje požehnanie inak, azda aj tým čakaním a nenaplnenou túžbou.
Svätý Ján Pavol II. v knihe Láska a zodpovednosť napísal, že manželia si nemusia želať pri každom svojom intímnom spojení počatie. Postačí, keď sú si vedomí toho, že sa môžu stať rodičmi. Vtedy prijímajú zodpovednosť za svoje konanie, za ten svoj podnet vyslaný „tam hore“. A keď zistia, že ich je o jedného viac, tak vedia, že to nie je iba „Pán Boh poslal“. Boh totiž nie je zásielková služba, ktorá by posielala ten vzácny dar bez nášho súhlasu. Ak sa naučíme a vieme orientovať vo svojej párovej plodnosti, neznamená to, že sme si vyznačili kalendár príchodov a odchodov, aby sme pri „doručovaní“ radšej neboli doma (ako nám to niektorí vyčítajú).
Jediným človekom, ktorý nedal taký podnet ako my ostatní, je Božia Matka – Panna Mária.
Ona jediná môže povedať: „Boh mi poslal....“
Ale aj od nej si Boh pýtal súhlas prv, ako tak urobil. On, ktorý dal človeku slobodnú vôľu, ju rešpektuje.
Keď teraz v advente kontemplujeme tajomstvo očakávania, Božia Matka je tu pred nami a s nami, aby nám pomohla povedať „áno“:
áno otvorenosti životu, áno zodpovednému rodičovstvu, áno odovzdanosti v očakávaní, áno možným zmenám svojich predstáv.
Mária Schindlerová