Moja nočná mora sa volá RU486- svedectvo zo života

„Vykreslili mi ju ako zázračnú tabletku, ktorá nemá obdoby. Vzala som si ju. Po piatich minútach ma poslali domov a tam sa začala moja kalvária: videla som svoje dieťa, jeho život bol v mojich rukách.“

Talianka Mária potratila užitím tejto tabletky pred dvoma rokmi, keď mala 26. Dnes, kedy aj v Taliansku táto tabletka vyvoláva vášnivé diskusie, nakoľko sa jej predaj úplne skomercionalizoval, zisťuje, že jej skúsenosť nebola ojedinelá. Je množstvo žien, ktoré trpeli rovnako ako ona, a dokonca minimálne 29 ich po požití tabletky umrelo. „Prečo nik o tom nehovorí? Prečo klamú, že im ide o dobro žien a že pocítiš len drobné bolesti? Majú z toho finančné zisky?“, pýta sa dnes mladá žena, ktorá je v otázkach potratu za slobodnú voľbu žien.

Mária sa teraz snaží zozbierať všetky dostupné informácie týkajúce sa tohto “desivého farmaka” (takto ho nazvali dokonca v Číne, kde násilné a priam zverské potraty sú na dennom poriadku a stiahli ho z trhu, keďže je pre ženu “príliš nebezpečný”). K tabletke sa dostala cez lekárku z Centra pre zdravie žien v Piacenze. “Počas rozhovoru som možnosť chirurgického potratu takmer ihneď zamietla, keď mi vysvetlili, nakoľko invazívny je tento zákrok a koľko vážnych rizík so sebou nesie, zatiaľ čo tabletka mala byť úplne bezpečná, jednoduchá možnosť, čosi “bio” a že maximálne môžem pocítiť nevoľnosť.“ Že tomu ale tak vôbec nebolo, pocítila Mária na vlastnej koži.

Povedali jej, že tabletku objednajú špeciálne pre ňu z Francúzska, a že pôjde o konfekčné balenie troch sád RU486, z ktorého len jedna bude jej a zvyšné dve vyhodia. Tento detail zdôrazňovali dosť očividne, akoby chceli povedať, že tieto lieky čosi stoja, ale oni sú ochotní to pre ňu urobiť. “Bolo na tom čosi zvláštne, tabletku som neprehltla v nemocnici, ale v Centre pre zdravie žien. Dva dni na to, som sa vrátila požiť ďalšie lieky. Lekárka ma v centre čakala, aby ma sama odprevadila do nemocnice. Keď sme došli, podstrčila mi podpísať papier, v ktorom stálo, že sa budem liečiť na jednodňovej chirurgii, ale v skutočnosti som mala ísť ihneď domov. Hneď na to som užila ďalší liek, tentokrát vaginálne.”

Ak by som bola sama, umriem.

Tabletka, ktorú Mária užila ako druhú, sa nazýva Cytotec a spôsobuje kontrakcie. V súčasnosti ho ani svetové zdravotnícke autority neodporúčajú ako abortívne farmakum, pretože má vážne vedľajšie účinky. No aj tento detail Mária pozná až dnes. “Najhoršie bolo, keď ma pustili domov. Nestihla som ešte ani nastúpiť do auta a pocítila som neznesiteľné bodavé bolesti, bola som čoraz slabšia a ak by som nemala v aute priateľa, dnes tu už nie som. Cestou domov po schodoch som ešte zamdlela. Keď sa mi podarilo dôjsť domov, hodiny som zvracala a mala neskutočné hormonálne výkyvy, pocity chladu a tepla, bláznivé búšenie srdca, a silné kontrakcie, ktoré ma položili do kolien. Nasledujúce dni som musela ostať v posteli a sama som sa nevedela pohnúť ani na toaletu. Bála som sa, že niečo sa zbabralo, alebo som dostala nejakú alergickú reakciu. Volala som lekárke, no tá mi povedala, že do nemocnice mám prísť len v prípade silného krvácania. Zistila som, že mi mali pred užitím najprv vykonať testy, pretože nie všetci môžu tolerovať túto tabletku. Ale mne nevykonali žiaden.” Testy majú preukázať, že žena nemá zvýšený krvný tlak, srdcovú arytmiu, astmu či alergiu na tieto dva lieky. V skutočnosti to, čo u Márie nastalo potom, presne zapadá do kategórie vedľajších účinkov vyvolaných RU486. 

Nielen fyzická bolesť.

A ďalej, nejde tu len o ukrutné telesné bolesti, dodáva Mária: “s týmto liekom si všetko uvedomujete. Najväčšiu hrôzu som však zažila, keď som šla len na malú potrebu na toaletu, a zrazu som všetko vypudila. Aj môj plod.” Mária sklopí zrak a prsty zovrie, akoby v nich mala malé klbko. “Bol asi takto veľký, a nikdy naň nezabudnem”. Myslí naňho často? “Neustále. Vždy mám pred očami ten moment, kedy som ho zbadala. V tej chvíli sa cítiš tak osamote ako nikdy, aj keď niekto pri tebe stojí. Pretože si to ty, kto nosí v sebe dieťa, si to ty, kto si bola šťastná, kým si ho v sebe cítila. My ženy sme aj fyzicky stavané pre materstvo, náš organizmus sa cíti dobre, keď v sebe môže niekoho prichýliť, a keď prechádzaš týmto potratom a vyvolávaš kontrakcie na jeho vyhnanie, robíš niečo, čo je úplne proti prírode. Necháš zo seba odtrhnúť časť seba, a cítiš sa totálne vyprázdnená. A môžem len potvrdiť, že týmto potratom to cítiš ešte viac. Nie je to žiaden “bio potrat”, nie je na tom nič prirodzené, je to blud.“, dodáva dnes s trpkosťou Mária.