Pre mnohých už čistota v manželstve nepotrebuje existovať, stráca zmysel – veď už „môžeme všetko“. Načo je teda dobrá čistota v manželstve a ako sa jej ovocie prejavuje?
Môžeme všetko, čo sme vyjadrili v manželskom sľube: tam si sľubujeme lásku a úctu, ochotu byť jedno – a to byť tak špecificky jedno, že sa stávame „jedno telo“ alebo, lepšie povedané, „dvaja v jednom tele“. Tak „jedno“, že naša láska nás presahuje, ak odovzdávame život; ak sme ochotní prijať deti a vychovávať ich.
Každý túži byť milovaný. Táto výmena lásky nás napĺňa – nielen telesne, ale aj emocionálne. Ak sú manželia v situácii, keď si netrúfajú pozývať dieťa do svojej rodiny, zriekajú sa sexu v dňoch, keď je počatie potenciálne možné. Je to láska, či nie? Veď je to láska k žene, láska navzájom – ukazuje, čoho sme ochotní sa zriecť.
Zároveň to neznamená, že manželia sa musia zdržať aj prejavov intimity, dotykov… Môžu všetko, čo neprotirečí láske: môžu mať styk. Ako manželia môžu – nik im ho neberie a nezakazuje. No ak to pre nich alebo pre jedného z nich nie je dar, je to láska? Nie je skôr láska to, keď povedia: „Túžim po tebe, veľmi. Ale teraz ťa nechcem vystaviť tehotenstvu, preto ,nechcem‘ sex, hoci ,sa mi chce‘ ho s tebou mať.“? Ovocím takejto čistoty je láska, dôvera, bezpečie… Bez úcty a rešpektu niet lásky ani čistoty.
Ako môže v manželstve vyzerať bežný konkrétny prejav čistoty vo vzťahu muža k žene a vo vzťahu ženy k mužovi?
Muž ženu chráni a vytvára pre ňu bezpečné prostredie. Nezneužije ju. Ani jej dôveru, ani jej odovzdanosť. Žena je vždy v inej pozícii ako muž, lebo ona darom svojho tela dáva naozaj život. Dáva so sebou áno potenciálnemu tehotenstvu, pôrodu, výchove, dáva aj svoj podpis na „bianco papier“, na ktorom sa možno objaví choroba dieťaťa, postihnutie… – a zvyčajne je žena aj v tejto oblasti viac zainteresovaná. Ak má podporu muža – istotu v jeho láske a úcte –, má aj silu. Prejavom čistoty je preto každé „rešpektujem ťa“, „chránim ťa“, „nechcem ťa len pre seba“. Ktosi raz povedal: „Žena je ako kvet. Ak máš rád kvety, trháš ich. Ak kvety miluješ, polievaš ich.“
A čo môže robiť žena voči mužovi? Nie je čistá žena, ktorá ponúka svoje telo inému; je čistá tá žena, ktorá má čistý úmysel voči svojmu manželovi: je k nemu úprimná, dôveruje mu, snaží sa ho pochopiť. Čistá žena nezneužije muža ako „inseminátora“ ani nezneužije sex na to, aby dosiahla niečo pre seba (v štýle „keď mu ,dám‘, bude ku mne lepší a kúpi mi…“).
Pre mnohých mužov majú slovíčka „čistota“ a „zdržanlivosť“ ten istý význam. So zdržanlivosťou v manželstve však majú problém, zápasia s ňou. Je možné aj ich usmerniť v správnom chápaní rozdielu medzi týmito slovami a ich obsahu?
Čistota nerovná sa nemať sex. Znovu: znamená to dať sexu správne miesto. Je to sila, ktorá musí mať svoje brehy ako rieka, aby nespôsobila škodu. Kľúčom je znovu pochopenie daru. Mám právo darovať sa a mám právo prijať dar. Zvyčajne sa muži nesťažujú, ak je sexu dostatok. Skôr majú problém, ak ho je málo alebo nič. Čo teraz? Čo ak sa mužovi nikdy jeho manželka nechce ponúknuť ako dar? On síce má právo prijať dar, ale od svojej ženy sa ho nedočká.
Kde je príčina? Treba hľadať, čo môže muž zmeniť u seba tak, aby na to žena kladne zareagovala. Do intímnej oblasti sa premietajú vždy širšie súvislosti vzťahu. Čistota tak nadobúda širší rozmer: znovu sme pri všetkom, čo utvára vzťah. Ak napríklad žena cíti, že zdržanlivosť robí mužovi problém, lebo potrebuje svoje uvoľnenie, ale nie je v tom aj túžba prejaviť lásku žene, aby sa ona cítila milovaná, tak sa žena môže ešte viac uzavrieť. Ona to zvyčajne intuitívne vycíti – má akési „senzory“ na to, o čo mužovi ide.
Vráťme sa však k slovkám zdržanlivosť a čistota. Čistota je teda nastavenie srdca. Je to životný štýl, v ktorom sa snažím pozerať na svojho muža/svoju ženu s láskou a úctou. Usilujem sa o jeho/jej dobro, nechcem toho druhého vlastniť ani manipulovať. Chcem byť s ním/s ňou jedno.
Zdržanlivosť je konkrétny čin, v manželskej intimite priame rozhodnutie nemať styk. Toto rozhodnutie môže súvisieť s čistotou, úctou voči tomu druhému, ale aj nemusí. Zdržanlivosť totiž môže byť aj „vynútená“ – ako jednostranné rozhodnutie nemať styk. Jeden z manželov nechce – nechce sa darovať… Takáto zdržanlivosť bude len ťažko zmysluplná, ak ten druhý cíti neprijatie, frustráciu, smútok a nepochopenie. Ak to porovnáme so šoférovaním, čistota je schopnosť dobre riadiť auto. Zdržanlivosť je zase schopnosť zatiahnuť ručnú brzdu. Je to to isté?
Prvá časť rozhovoru Márie Kohutiarovej s Máriou Schindlerovou bola uverejnená v predchádzajúcom čísle nášho bulletinu.
Text bol prevzatý so súhlasom z portálu Nové mesto.