Keď som pred časom písala článok do Novín „Aby sme boli jedno“, dostalo sa mi naň veľa ohlasov. Ten článok som písala ako prosbu a vysvetlenie zo strany žien smerom k mužom, aby sme sa lepšie pochopili a vytváranie vzájomnej jednoty nezostalo len na rovine tela. Písala som o tom, že žena veľmi túži prežívať s mužom jednotu srdca, celej svojej bytosti. Že len vtedy, ak sa cíti milovaná, dokáže sa naplno mužovi odovzdať. Ženy mi hovorili, že s takýmto prežívaním sa stotožňujú, ale že to veľakrát nevedia svojim mužom vyjadriť. Spočiatku bolo tých ohlasov viac od žien, od mužov až po čase – a čo ma teší, potom, keď viacerí z nich zistili, že „to funguje“. Že ak milujú ženu tak, ako to ona potrebuje, potom ona reaguje nad ich očakávania.
Predsa však cítim, že je potrebné teraz povedať pár úprimných slov aj do vlastných radov, teda ženám. Pretože „to funguje“ aj opačne. A o čo ide?
Keď manželia tehotenstvu predchádzajú, rozhodujú sa pre intímne zjednotenie v neplodnom období. Veľa žien v tomto období už nepociťuje takú intenzívnu túžbu, ba niekedy nemá túžbu po spojení žiadnu. A ešte výraznejšie to môže byť vtedy, ak sa manželia usilujú počať a tehotenstvu nepredchádzajú: možno využívajú predovšetkým plodnú fázu cyklu ženy a v neplodnej môže mať najmä žena pocit, že tu je už spojenie „zbytočné“.
Pán vesmíru to v prírode dobre naprogramoval. Je dobre, aby sexuálna túžba bola najvyššia v tom čase, kedy je potenciálne možný vznik nového života. A hoci my ženy vieme u seba rozoznať, ako fázy cyklu ovplyvňujú našu náladu, možno si málo uvedomujeme, že muži cykly nemajú.
Veď fajn, povieme si. Nemajú starosti s menštruáciou, nemajú dôvod byť náladoví... a nakoniec, veď už len to by chýbalo, aby aj muži mali cykly. Očakávame od mužov, že naplnia naše emocionálne potreby. A hoci toto očakávanie nie je zlé, je chybou, ak celú zodpovednosť prenesieme na nich.
Ale pomysleli ste si niekedy aj na to, ako sa muž cíti? On nemá dôvod na zníženie sexuálnej túžby. Ak my, ženy, prežívame túžbu po intímnom zjednotení v plodnom období, skúsme si aspoň predstaviť, že muž sa takto cíti aj v neplodnom období ženy. Možno ho frustruje to, že zrazu žena oňho nejaví záujem.
A to nemyslím iba na sex. Myslím na každý fyzický kontakt, ktorý mužovi naznačí, že je milovaný. Aj žena môže mužovi ponúknuť, že mu pomasíruje chrbát, môže sa prísť k nemu privinúť – aj keď na to nemá sama zrovna chuť, ale vie, že jeho to poteší. Môže mu dať sama od seba bozk na ústa, nie iba letmú pusu na privítanie a rozlúčku. Ak sa rozhodnú v konkrétny deň nemať intímne spojenie, neznamená to, že sa majú sebe fyzicky vyhýbať. Žena môže byť ústretová voči manželovej túžbe pri vzájomnom láskaní sa, môže prejaviť chuť ísť spolu s ním spať, aj keď to neznamená automaticky sex, ale to, aby spolu strávili pár nežných manželských chvíľ.
A v dňoch, kedy sa manželia rozhodnú pre spojenie, muža veľmi poteší, ak ona sama iniciuje spojenie – vysiela mu tým posolstvo: milujem ťa. Aj muž to potrebuje cítiť, nielen vedieť. Aj on potrebuje občas počuť, že žena po ňom túži a nestavia ho vždy do pozície, že chce len on.
A ešte by som sa chcela zmieniť o veľmi intímnej a špecifickej skutočnosti, s ktorou sa stretám pri poradenstve veľmi často. Ak žena nepociťuje túžbu, neraz jej pri manželskom akte dlhšie trvá, kým je schopná dosiahnuť vyvrcholenie. A niekedy ju to môže tak unavovať, že jej to za tú námahu ani nestojí. Myslí, že keď muž orgazmus dosiahol – a ona mu to umožnila -, bude spokojný. No muž takto nie je spokojný, alebo aspoň nie celkom spokojný.
Hoci on vyvrcholenie dosiahne, ani on nie je len živočích, ktorý sa potrebuje uspokojiť. Ani mužovi nestačí len utíšiť bologickú potrebu. Aj on potrebuje vedieť, že jeho žene je s ním dobre. Ba že je schopný „urobiť jej dobre“, že z toho vzájomného zjendotenia si neodniesol len on ten „väčší kus koláča“.
Muža frustruje, ak cíti, že sa mu manželka dáva len z milosti, alebo ak vždy žena necháva naňho, aby navrhol spojenie. Ale frustruje ho aj to, ak mu nedovolí, aby ju on priviedol k sexuálnemu vyvrcholeniu. Veľakrát sa to manželke nepodarí počas samotného aktu. Nejdem teraz rozoberať príčiny a podobne. Ide mi o to, že ak manžel chce potom ženu vzrušiť a pomôcť jej orgazmus dosiahnuť, a ona to odmieta. Povie, že jej orgazmus nechýba, nepotrebuje ho, možno má i nejaký blok v psychike a nechce, aby sa jej muž dotýkal.
Sexuálna etika hovorí, že toto nie je masturbácia – obaja manželia majú právo dosiahnuť orgazmus pri manželskom spojení. Je logické, že muž ho dosahuje priamo pri spojení – pri manželskom akte, ale žena môže vyrcholenie dosiahnuť aj v kontexte jedného manželského aktu, aj keď nie sú priamo spojení. Možno dosiahne vyvrchlenie krátko pred mužovým vyvrchlením, ale častejší je prípad, kedy je žena pomalšia. Preto je dobré, keď sa aj žena snaží o vzájomné potešenie a jednotu v tejto intímnej oblasti. Keď sa nevzdáva, keď nechá manžela, aby ju sexuálne vzrušil.
Nemyslím teraz na taký vzťah, kedy mužovi na žene nezáleží a ide mu len o vlastné uspokojenie. Iste, aj to sa deje, ale tieto riadky adresujem práve tým, ktorí sa chcú úprimne milovať.
Viem, že my ženy si to často neuvedomujeme. Očakávame od mužov, že sa našim cyklom a zmenám v ňom prispôsobia – ale prečo neskúsiť urobiť krok aj smerom od seba? Muži cykly nemajú – skúsme sa aj my prispôsobiť im a vyjsť im v ústrety. Aj to viem, že úprimné rozhovory o tom, čo ten druhý očakáva od svojho manžela v intímnom živote, nie sú témou každodenného rozhovoru, ale čo tak skúsiť v príhodnej chvíli položiť otázku: Čo odo mňa očakávaš, čo by ťa potešilo? Poznáme vôbec svoje túžby, kedy sa cítime milovaní a kedy nie?
Keď som rozmýšľala nad témou tohto článku, povedala som o tomto návrhu svojmu manželovi, ktorý je vždy mojím prvým čitateľom a kritikom, a ešte jednému z okruhu našich blízkych priateľov. Povedali, že nemám šetriť miestom :-).
Preto chcem ženy povzbudiť, aby boli voči mužom plné lásky. Každý z nás sa potrebuje zbavovať egoizmu a sebectva. Osobitne v manželskom vzťahu. Všetci to vieme, že romantická zaľúbenosť netrvá večne, ale že tento plamienok sa môže rozhorieť na veľký oheň, ak ho živíme láskou. Nielen muž má milovať ženu, aj my ženy sme sľúbili pri sobáši, že svojho muža budeme milovať a mať v úcte. Láska je úprimná aj vtedy, keď sa rozhodneme urobiť z lásky niečo, čo sa nám nechce, nie je to pretvárka. Možno kúsok iniciatívy rozjasní vzájomný vzťah – ak ju nebudeme čakať výhradne od mužov.
Uvidíte, že to ocenia – pretože „naozaj to funguje“!