Z dokumentov Katolíckej cirkvi a oficiálnych postojov jej predstaviteľov sa dá vyčítať, že dôvody, pre ktoré sa stavia proti antikoncepcii sú principiálne dva.
1. Pravda o antikoncepcii. Dnes najpoužívanejšie formy antikoncepcie sú hormonálna antikoncepcia a prezervatív. Pokiaľ ide o tú prvú, treba povedať, že vo svete funguje určitá nepísaná koalícia medzi veľkým množstvom gynekológov a veľkým množstvom farmaceutických firiem, resp. farmaceutov vo veci zahmlievania, alebo priamo klamania pacientiek/klientiek o tom, ako ich produkty účinkujú. (Ako jeden z množstva príkladov uvediem antikoncepcia.com alebo i .sk, kde sa o tom nič nedozvieme, hoci asi každá užívateľka by chcela vedieť, ako táto „tabletka šťastia“ dokáže všetky tie úžasné veci, o ktorých sa tu píše...). Prečo je to tak? Je tu veľké pokušenie, ktorému je ťažko odolať: Niet totiž inej choroby, ktorá by postihla polovicu ľudstva v približne tretine jej života a naše výrobky by ju vedeli liečiť dlhodobo za pre nás relatívne veľmi slušnú cenu, ako je choroba musím-mať-sex-robte-niečo-s-tým-aby-z-toho-nebolo-dieťa. Odhaduje sa, že antikoncepcia je lepší kšeft než drogy či zbrane... Na to je však potrebné, aby sa zo strany pacientiek/klientiek nevytratila dôvera voči týmto produktom. V čom je problém? Každý hormonálny antikoncepčný prípravok je pomerne veľkým zásahom do organizmu (najmä ak má byť účinný, teda účinne rozvrátiť prirodzené fungovanie ženského tela). Ak niekto tvrdí opak, nevie, čo sú hormóny. Preto je potrebné nič nenechať na náhodu a urobiť všetko preto, aby žena pri užívaní týchto prípravkov dosiahla svoj cieľ, a tak bola ochotná akceptovať aj vedľajšie, resp. následné účinky. Z tohto dôvodu takmer všetky antikoncepčné prípravky okrem troch základných „antikoncepčných“ účinkov (antiovulačný – zabránenie ovulácie, spermicídny – zabíjanie spermií a antiperforačný – zabránenie vniknutiu spermie do vajíčka) majú „v zálohe“ ako „poistku“ aj ten, ktorý sa dá dosiahnuť najľahšie, teda antinidačný – zabránenie zahniezdenia oplodneného vajíčka – embrya v maternici. Ibaže, to už nie je „anti-koncepčný“ účinok (proti-počatiu) ale abortívny (potratový). A to môže niektorým ženám vadiť, najmä postupne ako sa šíria dôkazy o začiatku života človeka počatím. (O tom som písal v predošlom článku.) Už ani nehovoriac o „havarijných“ tabletkách-po, kde napr. na stránke tabletkapo.sk sa dočítame, že „presný spôsob účinku nie je známy“... Myslím, že tu ozaj stačí logika. Preto Cirkev cíti povinnosť poukázať na túto skutočnosť, lebo asi nie je to isté dieťa nepočať a dieťa potratiť. Najmä ak sa hlása, že antikoncepcia je „reálna alternatíva“ voči umelým potratom...
Druhou najpoužívanejšou formou antikoncepcie sú prezervatívy. Aj tu je treba povedať pravdu. Vydávajú sa totiž za zázračný prostriedok proti šíreniu pohlavných chorôb, a osobitne AIDS, takže sme nimi priam zaplavili aj krajiny, kde táto choroba predstavuje takmer epidemické nebezpečenstvo. A čo sa stalo? Znížil sa výskyt AIDS? Naopak. Dôvody sú v podstate dva: prezentácia zázračných účinkov kondómov ešte viac zvýšila sexuálnu neviazanosť a pri nie celkom zodpovednom používaní... výsledok bol jasný; a druhý dôvod: vírus HIV prenikne cez perforácie v kondóme... „detail“, ktorý sa opäť všemožne zamlčuje.
Druhý dôvod, pre ktorý sa Cirkev stavia proti antikoncepcii, je pravda o sexuálnom živote. Dvetisícročná skúsenosť Cirkvi pri sprevádzaní človeka – v dobrom i zlom, ako i dôkladná reflexia zmyslu života, vrátane zmyslu sexuálneho života, ju doviedla k tomu, že medzi dva účinky a ciele ľudskej sexuality – spojivý (ktorým sa buduje, prehlbuje a živí vzťah medzi partnermi) a plodivý (keďže práve touto cestou sa rodičia podieľajú na vzniku nového ľudského života) nie je možné umelo od seba oddeliť bez toho, aby to nezasiahlo celý sexuálny život, a tak i celý partnerský vzťah. Konkrétne povedané, ak cieľom antikoncepcie má byť dosiahnutie spojivého účinku bez dosiahnutia toho plodivého účinku, v dlhodobom meradle sa tento cieľ nepodarí dosiahnuť. Toto môže znieť šokujúco, ale pozrime sa na čísla. Ak by bola pravda, že antikoncepcia zaručí pokojnejší a teda šťastnejší a vzájomne obohacujúcejší sexuálny život, v každej krajine, kde sa rozmohlo jej používanie, mala logicky prudko klesnúť rozvodovosť. Aká je skutočnosť? Presne opačná. Je to náhoda, ak toto môžeme konštatovať v každej krajine a práve v týchto súvislostiach?
Čo teda robiť? Máme sa milovať len vtedy, keď chceme počať dieťa? Nie. Odpoveď je vo vnútri samej ľudskej sexuality. Žena nie je plodná po celý čas svojho menštruačného cyklu. Ak si to dôkladne odsleduje (samozrejme, nie 6-7 mesiacov ako sa to bežne robí a potom sa hlása, že to nefunguje), vie s relatívne veľkou presnosťou určiť, v ktorom čase môže a v ktorom nemôže splodiť dieťa. Za tým nasleduje zodpovedné rozhodovanie partnerov a až potom sex. Znie to ubíjajúco pre zástancov príležitostného „spontánneho“ sexu „bez záväzkov“ po dobrej diskotéke? To verím. Asi preto, lebo sex ako vyjadrenie odovzdania sa celého človeka celému partnerovi naozaj patrí len do manželstva ako celoživotného vzťahu. Tam totiž plní aj ten prvý, aj ten druhý cieľ. Znie to skľučujúco pre zamilovaných snúbencov, ktorí si „potrebujú“ vyskúšať, či sa k sebe budú sexuálne hodiť? Aj to verím. Ak totiž sex je prejavom odovzdania sa celého človeka, potom skôr než som (v manželstve) odovzdal aj celú svoju budúcnosť, je to ako skúšať husle skôr než na ne dám struny. Skúsenosť to môže byť zaujímavá, ale nepovie mi nič o tom, aký bude zážitok z hry na husle. A znie to provokujúco aj pre mužov, ktorí chcú mať svoju ženu kedykoľvek (nech si to ona nejako zariadi)? Aj to verím. Tam totiž chýba nielen zodpovednosť, ale asi už samotná podstata sexuálneho vzťahu – láska.
Takže prirodzená (ekologická) alternatíva ku antikoncepcii sa dá nazvať „medové dni“. Ide o analógiu s „medovými týždňami“ po svadbe. Viem, že dnes už tento pojem mnohým nič nehovorí, a preto vysvetlím: medové týždne sú radosťou z trvalej prítomnosti milovaného partnera, vyjadrenou sexom ako vonkajším prejavom vnútorného celoživotného vzájomného odovzdania sa v láske. Sú „medové“, pretože nasledujú po období odriekania, kedy ešte neboli životy definitívne spojené, takže sex by práve to nemohol vyjadriť. A práve tento dynamizmus – medových dní po dňoch odriekania – (vrátane jeho periodického cieľavedomého presmerovania k splodeniu určitého počtu detí po zodpovednej spoločnej úvahe) je tajomstvom dlhodobo šťastného manželského sexuálneho života. Lebo sex do manželstva patrí, tak ako soľ do chleba. Ale presne tak: v príslušnom čase a v príslušnej miere. Len vtedy má aj tú pravú chuť.