Zamyslenie nad zjednocujúcim významom manželského aktu - pár slov osobitne pre mužov
Hovorili sme o tom, čo znamená prokreatívny – plodivý význam manželského aktu. Že bez neho jednoducho manželský akt ani nemôžeme nazývať manželským aktom. Možno je to sex, pohlavný styk, genitálny kontakt... ale na to, aby sa pohlavné spojenie medzi manželom a manželkou mohlo nazvať manželským aktom, je potrebné, aby malo dve charakteristiky. Jednou z nich je práve ten spomínaný prokreatívny význam a druhou význam zjednocujúci.
Mám často pocit, že sme svoje uvažovanie zamerali príliš len jedným smerom – aby manželské spojenie hlavne „nebolo antikoncepčné“. A aj do nášho myslenia sa dostáva len to
„Cirkev nedovoľuje kondóm“, „Cirkev nedovoľuje antikoncepciu“... „veriaci nemôžu to a ono“.
Ale Cirkev nám pripomína tú nesmierne dôležitú pravdu, že manželské spojenie, aby bolo naozaj manželským, musí byť okrem toho, že nie je úmyselne zneplodnené, aj výrazom jednoty manželov na duchovnej úrovni. O tom hovorí encyklika Humanae Vitae, keď v 12. bode hovorí o dvoch významoch manželského aktu – význame „spojivom a plodivom“. Boh nás ústami Cirkvi volá byť jedno – snáď každý manželský pár túži (alebo aspoň túžil), byť jedno. Jedno srdce, jedno telo, jedna duša... A na to zďaleka nestačí byť len „jedno telo“, len fyzicky spojiť svoje telá. Keď nám Písmo hovorí: „...a budú dvaja v jedom tele...“, pod výrazom „telo“ sa nemyslí len fyzická stránka našej osoby. Myslí sa tu človek v úplnosti, ako jednota tela a duše.
Žena – citlivý seizmograf jednoty
Ako veľmi túžime zdieľať spoločenstvo, tvoriť vzťah! Manželská láska má byť znamením toho vzťahu, aký s nami túžiť zdieľať Boh. Áno, sex v manželstve má byť tým najvýstižnejším znamením totálneho šťastia z dávania a prijímania lásky.
Vo všeobecnosti sú ženy citlivejšie na vzťahy, a to aj tie manželské.My ženy to poznáme – naše rozhovory sa príliš často točia okolo vzťahov. Občas hovorievam, že žena je ako taký seizmograf, ktorý citlivo zaznamená aj ten najmenší záchvev otrasu vo vzťahov – a môj manžel s úsmevom dodáva, že muž je zas potom ako seizmológ – nemal by tieto signály prehliadnuť a očakáva sa, že sa operatívne prispôsobí danej informácii :-).
Sme takto „nastavené“: orientované na vzťahy, a preto sa nás veľmi citlivo dotýka každá nejednota, ktorú prežívame vo vlastnom manželstve. Veľmi túžime byť jedno so svojím mužom. A len vtedy sa vieme naozaj odovzdať a len vtedy sa cítime prijaté a milované, keď túto jednotu vnímame. Možno sa nám nie vždy darí vyjadriť slovami, čo prežívame. Túžime po blízkosti a emocionálnej intimite s vlastným manželom.
A preto chcem povedať niekoľko úprimných slov mužom:
Teší nás a lichotí nám, keď obdivujete našu krásu. Sme rady, ak sme pre vás príťažlivé. Ale prosíme vás, zaujímajte sa aj o to, čo je v našom vnútri, pod povrchom. Keď nám hovoríte „potrebujem ťa“, musíme cítiť, že potrebujete nielen naše telo – ruky, nohy, ženské krivky... , ale že potrebujete aj našu blízkosť srdca. My vám chceme byť blízko a zdieľať sa s vami. Pozývame vás do nášho sveta a prosíme vás, urobte si naň čas. Bez toho to nejde. Viete, ako veľmi si zapamätáme každú chvíľu, keď nás držite za ruku, keď večer pred spaním prejavíte záujem o to, čo sme prežili? Možno si skôr spomeniete na to, že my, ženy, vieme vytiahnuť v tú najnevhodnejšiu chvíľu nejaký ten prešľap, krivdu... Nuž, sme ženy a pamätáme si toho veľa, sme citlivé na každý detail... Netvrdíme, že reagujeme vždy správne. Často by bolo lepšie, keby sme radšej nepovedali nič, než zranili nevhodným slovom, iróniou. Aj to vieme, že aj vy nesiete svoje bremeno, svoj diel zodpovednosti za naše rodiny. Ale my ho chceme niesť s vami. Pokiaľ sa naše svety nepriblížia a my zostávame samy so svojimi myšlienkami a túžbami – hoci aj vami obdivované – nevieme sa tak úplne odovzdať aj v telesnej oblasti. Je to tak, že sex je pre nás výslednicou vzťahu. Ktorýsi z vás raz povedal, že sa cíti nami, ženami, manipulovaný. Akoby sa snažil „len ničím si nepohnevať ženu, aby som mal pekný večer“. Nás to bolí. Nie vždy máme pravdu. A netvrdíme, že vždy práve my vidíme objektívne. No prosíme vás, aby vám záležalo na jednote s nami. Nielen na sexe, na „peknom večere“. Ak sa žena cíti milovaná, tak, ako to potrebuje, potom sa aj mužovi dokáže odovzdať a v telesnej oblasti reagovať tak, ako si možno nedokáže predstaviť.
Vy, muži, máte nad nami veľkú moc... V žiadnom prípade nechcem zbavovať ženy zodpovednosti za svoj diel vzťahu. Ak sa neviete vyznať v tom našom ženskom svete,opýtajte sa nás. Možno vám povieme, ako nás teší váš záujem o deti, keď si ich na chvíľu vezmete vy a nám prenecháte čas na teplú vaňu či chvíľu pokoja pri knihe. Ako rady počúvame váš smiech, ako veľmi potrebujeme vaše pohladenie a nehu. Vnímame vašu vôňu (alebo jej nedostatok), všímame si umyté riady po večeri, či zapálenú sviečku v spálni. Ale nerobte to, prosime, len kvôli tomu „peknému večeru“, lebo aj to vnímame. Robte to kvôli nám, kvôli tomu, aby sme sa cítili milované. Možno však niekedy nedokážeme opätovať vaše objatia či dotyky, sme ako ľad a nevieme prívetivo reagovať, aj keď vidíme, že sa snažíte. Vtedy vám možno povieme, že ak sa žena cíti jedno so svojím mužom, ak medzi nimi nie sú žiadne nevyriešené napätia, túži sa túliť, dotýkať sa, vie aj dotyky prijať. Ale ako vám povedať, že nás niekedy môže zablokovať vaša neochota ešte ísť pred spaním do sprchy...aj keď vieme, že to možno myslíte dobre a chcete ušetriť čas (alebo aj vodu)? Ako to citlivo povedať, že necítime úprimné bozky vašich pier, ak ste tými istými ústami poznamenali niečo ironické? My vieme, že na nás vplývajú hormóny, ktoré riadia ženský cyklus, ale my nie sme ako zvieratká, ktoré reagujú len na biochemické a hormonálne telesné pochody. Možno neviete, ako veľmi nám môžete uľahčiť tie „horšie dni“ nášho cyklu svojou láskou a zvýšeným záujmom. Ako vám povedať, že chceme práve s vami, s tými jednotlivými mužmi, do ktorých sme sa kedysi zaľúbili, byť zaľúbené stále, znova a znova? Chceme aj cítiť, že sme milované, nielen tomu veriť...
A keď sme šťastné, máme silu vytvárať pokojné prostredie doma, pre vás a pre naše deti. Ako povedal istý psychológ1: „Verím, že vytváranie tepla domáceho krbu patrí ženám a nik ich v tom nenahradí. Ale som presvedčený, že počiatočný základ úspešnej rodiny nevytvára ona, ale jej manžel. Ak má mať žena radosť a pocit vyrovnanosti, nevyhnutný na vytvorenie tepla rodinného krbu, potrebuje, aby ju muž, ktorého miluje, podporoval a rešpektoval“.
Keď končím toto zamyslenie nad zjednocujúcim významom manželského aktu, cítim vďačnosť Katolíckej cirkvi, ktorá túto skutočnosť opätovne pripomínala. Nie je to ľahké – ale pravá láska je náročná a nehľadá sebecký pôžitok – hovorí Ján Pavol II. Prosme na jeho príhovor Pána za jednotu v našich manželských vzťahoch!
1Dr. James Dobson