Jozef a Simona Predáčovci
Vyhodnotenie ankety bolo uskutočňované na základe vzorky 422 vyplnených anketových lístkov, poštou bolo doručených 167 anketových lístkov (z ČR 84, zo Slovenska 83) a 255 anketových lístkov prostredníctvom internetu.
A tu sú výsledky.
1.) Dĺžka kojenia
Priemerná dĺžka kojenia na základe údajov 379 skončených kojení je 15,5 mesiaca. Z 379 detí bolo ekologicky kojených 199, pri kojení 180 detí mamičky praktizovali kultúrne kojenie. Porovnaním dĺžky kojenia týchto dvoch skupín sme došli k týmto výsledkom:
Tab. č.1
ekologické kojenie kultúrne kojenie
N = 379 n = 199 n =180
priemerná dĺžka kojenia 18,7 mesiacov 12 mesiacov
Do spracovania výsledkov nebolo zahrnutých ešte ďalších 43 anketových lístkov od mám, ktoré v čase vyplňovania anketových lístkov ešte kojili. Z tohto počtu 33 kojilo ekologicky a 10 praktizovalo kultúrne kojenie.
2.) Nástup prvej menštruácie po pôrode.
Pri vyhodnocovaní tohto údaju sme vychádzali z informácií od 387 mamičiek.
V priemere sa prvá menštruácia dostavila v polovici 8. mesiaca po pôrode (7,47).
Do spracovania výsledkov prieskumu nebolo zaradených 12 žien, ktoré uviedli, že doposiaľ po pôrode ešte menštruáciu nemali a 9 žien, ktoré uviedli, že otehotneli počas kojenia pred tým, ako dostali 1.menštruáciu po pôrode.
Pri posudzovaní vplyvu formy kojenia na nástup prvej menštruácie po pôrode sme získali nasledovné výsledky:
Tab.č.2
N = 387 počet žien kojacich
nástup menštruácie Ekologicky Kultúrne
do konca 3.mesiaca 29 53
4. - 6. 50 58
7. - 9. 48 30
10. - 12. 46 22
13. - 18. 29 12
19. - 24. 9 1
Spolu 211 176
Tab.č.3
N = 387 priemerný nástup
1. menštruácie po pôrode
Ekologické kojenie 8,54
Kultúrne kojenie 6,2
graf č. 2 znázorňujúci porovnanie ekologického a kultúrneho prístupu kojenia vzhľadom na termín nástupu 1. menštruácie po pôrode
Štúdia, ktorú robili John a Sheila Kippley v USA v r.1989 (prvý stĺpec tabuľkyč.4) uvádzala, že priemerný návrat plodnosti ekologicky kojacej mamy bol 14,5 mesiaca. Pri porovnaní s výsledkami štúdie manželov Kippleyových možno skonštatovať, že v súčasnosti sa ekologické kojenie neprejavuje až tak výrazne na oddialení nástupu 1. menštruácie po pôrode, ako to bolo v 90.tych rokoch, aj keď v porovnaní s kultúrnym kojením stále oddiaľuje nástup 1. menštruácie (v priemere o viac ako dva mesiace).
Tab.č 4 Porovnanie výsledkov štúdie manželov Kippleyových z 90. rokov a aktuálneho prieskumu LPP
štúdia Kippley anketa LPP
nástup 1. menštruácie % ekol. kojenie (%) kult. kojenie(%)
do konca 3 mesiaca 13,7 30,1
4. - 6. 23,7 33
spolu za 1. – 6. 7 37,4 63,1
7.-9. 22,8 17
10.-12. 21,8 12,5
spolu za 7. – 12. 37 44,6 29,5
spolu za 1. -12. 44 82 92,6
13. – 18. 33 13,7 6,8
19. – 24. 15 4,3 0,6
25. – 30. 8 0 0
Zo štúdie manželov Kippleyových vyplývalo, že u 72% ekologicky kojacich mám prišlo k 1. menštruácii medzi 9-20 mesiacom. Súčasný prieskum LPP ukazuje, že v 82 % ekologicky kojacích mám nastúpi prvá menštruácia po pôrode do 12 mesiacov, čo je približne dvojnásobok, ako bolo zistené štúdiou z 90. rokov.
Na otázku č.7– Otehotneli ste pred 1. menštruáciou? Prišlo 9 odpovedí ÁNO, čo predstavuje 2,1% z celkového počtu všetkých doručených anketových lístkov.
Zo všetkých , ktorí sa zapojili do ankety, sa dalo spoľahlivo určiť (vyčleniť) súbor 50 mám, ktoré nám poslali anketové lístky viac ako za jedno dieťa. Pri porovnaní návratu plodnosti u tej istej ženy po viacerých pôrodoch a rozdielnom spôsobe kojenia sa nedá skonštatovať, že ekologické kojenie vo všeobecnosti spôsobuje oddialenie nástupu cyklov po pôrode. Zo spomínaného súboru 50 žien bolo 20 takých, ktoré niektoré svoje deti kojili ekologicky a ďalšie formou kultúrneho kojenia – (s cumlíkom, fľaškou, prikrmovaním...). Z týchto 20 žien 10 uviedlo, že v ich prípade zmena formy kojenia na ekologické sa prejavila v neskoršom návrate cyklov, avšak rovnaký počet 10 žien uviedol, že menštruácia po pôrode nastúpila v rovnakom období, či praktizovali kultúrne kojenie alebo ekologické.
Ďakujeme vám aj za vaše komentáre a postrehy, s ktorými ste sa s nami podelili. Dá sa z nich skonštatovať, že obdobie kojenia drvivá väčšina mám (až na pár výnimiek) vnímala ako veľmi pekné obdobie svojho života a hodnotný čas budovania vzťahu so svojim dieťatkom, hoci ste mnohé uviedli, že začiatky boli ťažké a bolestivé a na ceste k pohodovému kojeniu ste museli prekonať mnohé prekážky.
Za úplne bezproblémové bolo dojčenie označené na 183 anketových lístkoch, počiatočné problémy, ktoré sa vyriešili a dojčenie potom bolo pohodové sa vyskytli 73 krát.
Ako najčastejšiu príčinu počiatočných problémov ženy uviedli: zlý „štart“ dojčenia po pôrode, minimálna pomoc a podpora od sestier na novorodeneckých oddeleniach, zlá technika dojčenia a následne popukané, bolestivé bradavky a nadmerná produkcia mlieka, čo spôsobilo zápaly prsníka. Mnohé ženy našli pomoc u poradkyne dojčenia a podelili sa o svoju radosť z prekonania náročných problémov.