Vošla som do predsiene. Zase! Zase sú topánky pohodené, pardon – položené, vedľa regála na topánky. A ten je z jednej tretiny prázdny. Podľa topánok a botasiek viem, o koho ide. Zavolám: Poďte si to uložiť!
A jeden člen našej rodiny sa sekne: Nejdem! Dávať topánky do poličky je nepraktické. Takto ich mám pekne pripravené a hneď ich vidím. Keď sú v regáli, tak ich musím hľadať, a to zdržiava!
Namietam: Je nás doma sedem. Každý z nás má vyložené najmenej tri páry obuvi – niečo športové, niečo pracovné, niečo „slušné“, kolieskové korčule plus nejaké tie papuče pre návštevy. Keby…