Iba dnes si urobím presný program dňa a budem sa chrániť dvoch vecí: unáhlenosti a nerozhodnosti.
Zomrel. Kto? Náš kostolník Fero. Ticho a nečakane odišiel z tohto sveta. Bol to dobrý kostolník. Trochu ufrflaný, ale dobrý. Všetko v kostole urobil, ochotne pomohol a mal veľké srdce. Vždy si všetko zariadil doma i v kostole.
Volala som manželovi: „Zomrel kostolník, pohreb bude o 10.30 v sobotu.“ „Mali by sme spievať na pohrebe,“ dodal manžel (vedie spevokol). „Hm, dohodneme sa doma, keď prídeš z práce,“ boli moje posledné slová.
Ale ako to všetko skĺbiť? V sobotu doobeda máme mať snúbeneckú náuku (v inom meste, nie našom). Domov sa z nej vrátime najskôr po jedenástej. Viem, že manžel bude určite chcieť spievať so zborom na pohrebe. Vždy rád slúži pri každej potrebe spevu vo farnosti. Aj naše deti spievajú v zbore, ale práve v tú sobotu syn aj dcéra majú cestovať. Začínam hľadať riešenie. Zbytočne. Syn mi po krátkom čase číta manželov mail: „Mimoriadny spev bude v piatok večer po svätej omši“. Super! Už sa rozhodol sám. Mňa vynechal z hry. Ale ako to chce stihnúť? Domov zo snúbeneckej náuky to máme 40 km. Keby sme sa najskôr dohodli, poradili. Ale on si svoje veci vie zariadiť aj sám. Bezo mňa. Nahnevala som sa. A je to! Práve teraz, keď ho najviac potrebujem. Ach! Keby len nebol taký tvrdohlavý!
Pápež Ján a program – ide to spolu?
Či práve on nevzbudzoval v rozhovoroch s ľuďmi dojem, že má pre nich neobmedzený čas? Že sú preňho práve teraz títo ľudia najdôležitejší na svete? Dobre využíval čas, nemárnil ho. „Snažím sa v čo možno najkratšom čase vybaviť veľa vecí a ani minútu nestratiť zbytočnosťami,“ hovorieval. Bolo mu jasné, že život sa nedá „robiť“. Plánovanie nikdy nie je iba ľudské plánovanie, ale vždy je to aj Božie plánovanie s ľuďmi. On žil z Božej prozreteľnosti, k nej usmerňoval svoj každodenný život. Pred Bohom sa zodpovedal za to, čo každý deň robil. Preto sám sebe zdôrazňuje: „Na dnes si dám predsavzatia.... Dnes si urobím presný program dňa.“ Na začiatku každého nového dňa sa pýtal: „Čo ma dnes čaká? Kedy, kde, ako, kto ma bude potrebovať? V ktorom čase budem viazaný povolaním? Ktorý čas je vhodný na modlitbu, čítanie, pre návštevy?“ A pritom mu bolo jasné: či pracovný čas alebo voľný čas, či služba Bohu alebo služba ľuďom – každý čas je Boží čas, každá hodina je Božia hodina. Boh pozná ľudské kroky, ich rýchlosť, ich možnosti, ich mieru. Ide spolu s nami za predpokladu, že sa vydáme po jeho cestách a vo svojom plánovaní necháme priestor pre jeho plány s nami.
Snúbeneckú náuku sme trocha skrátili a na pohreb sme prišli len o čosi neskôr, takže všetko sa stihlo. Spätne vidím, že nielen manžel sa rozhodoval príliš rýchlo, ale i ja som sa unáhlila. Nemusela som tak rýchlo vybuchnúť. Stáva sa mi to, keď ma niečo nahnevá. Som ako Peter – Ježišov učeník. Snažím sa meniť, ale ešte stále padám.
Podobnú situáciu sme prežili pred pár mesiacmi. Na výročie svadby sme chceli ísť spolu na malý výlet. Zomrel mi však ujo. Ale všetko sme vtedy zvážili spoločne a rozhodli sme sa výlet posunúť o pár dní neskôr. Vždy sa dá dohodnúť, a preto je dobré, keď všetky problémy riešime spolu a v Božej prítomnosti.
Zuzka Košťálová