Prvý kontakt s PPR
Spolu s manželom patríme k veriacim párom, ktoré prirodzené metódy brali ako prirodzenú súčasť katolíckeho manželstva. Pred uzavretím manželstva sme o nich v našom prostredí počuli často, ja prvýkrát už na katolíckom gymnáziu, taktiež som sa podľa múdrych rád snažila naučiť sa pozorovať príznaky plodnosti už pred vstupom do manželstva. Mala som teda pocit, že svoje telo poznám, a tak ma po vstupe do manželstva nič neprekvapí. Nuž, človek mieni…
Spôsob, akým sme pred manželstvom počúvali o prirodzených metódach, by sa dal zjednodušene opísať ako „nadhodnotené“ zobrazenie. Možno to bolo, samozrejme, očakávaniami a skreslenou neskúsenosťou nás samotných, ale náš dojem zo všetkých prednášok o prirodzených metódach bol asi takýto: „Tieto metódy sú vysoko spoľahlivé, takže zaručujú naplánovanie si detí podľa toho, ako pár sám bude chcieť.“
Očakávanie
Zdôrazňovanie spoľahlivosti pomocou štatistík spätne vnímam ako snahu uviesť páry do tejto problematiky pozitívnym jazykom (keďže väčšina poslucháčov sa vtedy stretla s poznaním prirodzenej plodnosti azda prvýkrát), jednoducho: bolo treba urobiť dojem, zaujať. Vo mne to však zanechalo očakávanie, že prirodzené metódy mi dajú to, čo mi v skutočnosti nemôžu dať a čo mi vlastne, verím, nikto ani nechcel povedať – že mi dajú akúsi istotu. Že sa s nimi naozaj dá plánovať v zmysle, v akom si plánujeme dovolenku, kúpu nehnuteľnosti, novú prácu… Alebo že sú spoľahlivé ako hodinky. Bolo však toto očakávanie reálne?
Rozmýšľam nad správnym spôsobom, aký zvoliť (aký mali vtedy zvoliť lektori, ktorí nám prišli prednášať), aby v pároch, ktoré reálne chcú používať prirodzené metódy, nevznikla zbytočná naivita. Aby zbytočne neočakávali, že im metódy dajú to, čo im dať nemôžu. Ale aby zároveň dokázali využiť plný potenciál spoľahlivosti metód vo svoj prospech i k svojej spokojnosti (alebo k dobru všetkých narodených aj ešte nenarodených a nepočatých detí). Na druhej strane, vnímam, že v spoločnosti je na rozdiel od mojej naivity skôr skepticizmus v účinnosť metód, takže lektori majú potrebu ich účinnosť zdôrazniť vždy, keď je napádaná. V skutočnosti hľadáme nakoniec iba odpoveď na otázku: Nakoľko sa na prirodzené metódy môžeme spoľahnúť?
Jednostrannou odpoveďou je veda. Pýtame sa štúdií, hľadáme, pátrame. Po dôslednom absolvovaní tejto etapy môžem povedať jedno: veda občas podrží lektorov, inokedy skeptikov. Čísla sú všeobecne priaznivé, ale niekedy nie dosť. Žiadna štúdia nám ale nezaručí spoľahlivosť u konkrétnych jednotlivých párov.
Odpoveď na dilemu „spoľahlivé vs. nespoľahlivé“, ktorú som hľadala, mi nakoniec život, paradoxne, nepriniesol skrze naštudovanie výskumov o prirodzených metódach, ale v pochopení jednoduchého princípu: Prirodzené metódy sú natoľko spoľahlivé, nakoľko spoľahlivé si ich spravíme.
Motivácia
Veľmi dôležitým aspektom, ktorí lektori radi zdôrazňujú, je aj motivácia používať prirodzené metódy. Nejde napríklad iba o úmysel momentálne radšej predchádzať počatiu. Určite má najvyššiu motiváciu pár, ktorý takémuto počatiu predchádza z dôvodu ochrany života ženy, ak je tento prípadným ďalším tehotenstvom ohrozený. Lektori hovoria, že takýmto párom metódy fungujú najspoľahlivejšie.
Je teda veľmi podstatné skúmať vlastnú motiváciu i úmysel, s akým chcem metódy používať. Ak napríklad v prvom rade ako katolík nerozumiem, prečo nám Cirkev metódy ponúka ako jedinú morálnu možnosť, ako ich môžem skutočne chcieť používať? A ak sa napríklad chceme momentálne vyhýbať počatiu – správame sa naozaj podľa tohto cieľa, uvedomujeme si, kde sú riziká a kritické chvíle, kedy v skutočnosti svojím správaním tomuto cieľu odporujeme?
Nie je to totiž také jednoduché, ako by si spoločnosť v predsudkoch myslela, že pár neplánovane otehotnie, pretože zdržanlivosť sa jednoducho „nedá vydržať“. Oveľa častejšie sa deje, že chybu na prvý pohľad nevidieť – a preto páry okamžite obvinia metódu z nespoľahlivosti. Áno, metódy naozaj nie sú spoľahlivé na 100 %. Na druhej strane existujú úskalia, ktorým páry v snahe neotehotnieť podľahli, a chyby, ktoré nevedomky urobili.
- - -
Poznanie o týchto úskaliach by som rada reflektovala v sérii blogov, v ktorých by som chcela ponúknuť skúsenosť, ako sa dá dopracovať k reálnym očakávaniam od prirodzených metód a k ich používaniu, ako som uviedla: vo svoj prospech i k svojej spokojnosti. A na záver už len zopakujem: Prirodzené metódy sú natoľko spoľahlivé, nakoľko spoľahlivé si ich spravíme. Pretože my sa v skutočnosti nemáme spoliehať na metódy. Potrebujeme sa spoľahnúť sami na seba (na svoje dôsledné pozorovanie a vyhodnocovanie pozorovania) a ak sme veriaci, samozrejme, aj na Boha. :)
Mery