Prečo je ten ujo taký tučný? Táto teta je už stará, že? Oni sú chudobní? Z vlastnej skúsenosti by sme ešte určite poriadne perly povyťahovali, čo všetko sa deti opýtali dostatočne netaktne a dostatočne nahlas na to, aby to tí, ktorých sa to týkalo, zreteľne počuli. A ako všemožne sme sa to snažili uhrať do autu, že sme to nepočuli, alebo sme sa to ponáhľali pretáčať do miernejšej polohy, aby sme toho druhého neurazili, neponížili, nezarmútili.
Už čakáte?
Napriek tomu sa sami pýtame rovnako netaktne a rovnako nahlas a dostatočne verejne na jednu oblasť, ktorá zďaleka nie je verejná a ani náhodou sa o nej ľahko nerozpráva…
Dokument druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes, v preklade Radosť a nádej (GS), uvádza niektoré faktory, ktoré majú manželia zvažovať pri rozumnom plánovaní počtu detí. Manželia majú prihliadať „jednak na svoje vlastné dobro a jednak na dobro detí, ktoré sa už narodili alebo ktoré sa môžu narodiť v budúcnosti; ďalej nech si všímajú materiálne i duchovné podmienky doby a životnej úrovne a napokon nech berú do úvahy dobro celej rodiny, občianskej spoločnosti i samej Cirkvi“ (GS 50). Text dokumentu nikde nenasvedčuje, že ide o vyčerpávajúci zoznam. Možno si však všimnúť, že skoro všetky spomenuté faktory by sme mohli odvodiť od dvoch spomínaných dimenzií manželstva – jednota manželov a plodenie a výchova
Mária a Jozef sú rodičia – netypickí. Mária síce je biologickou mamou, ale dieťa nesplodila s mužom. Jozef je plnohodnotným otcom, ale nie biologickým. Od vekov sú prototypom tých, ktorí sú rodičmi nie pre okamih splodenia či pôrodu, ale predovšetkým pre zodpovednosť za budúcnosť dieťaťa, výchovu, starostlivosť, odovzdávanie lásky.