Najdôležitejšie slovíčko v tomto nadpise je práve to LEN. Stereotyp totiž sám osebe vôbec nemusí byť niečím zlým. Je to opakujúca sa činnosť, udalosti, správanie – možno zvyk.
Môže sem patriť všetko to, čo sa opakuje doma, v práci, pri deťoch... každý deň vstávanie, dozrieť na rannú hygienu, poriadok, zamestnanie či práca doma, opakujúce sa domáce práce, správanie vo vzťahu... Keď vieme, čo očakávať, vytvára to v nás pocit bezpečia.
Nakoniec, väčšina bežných ľudí v bežných vzťahoch a zamestnaniach prežíva deň čo deň určitý stereotyp. Napríklad taký zubný lekár: deň čo deň sa mu v ambulancii striedajú ľudia s podobnými problémami, musí zabezpečiť materiál i chod ambulancie, potom ide domov... Oproti tomu taká mama na rodičovskej „dovolenke“ to má pestrejšie: dieťa sa postupne mení a vždy je s ním niečo nové. Hoci aj tá mama prežíva deň čo deň stereoptyp: postarať sa o deti aj domácnosť, aby sme mali čo jesť, aby sme nežili v špine...
Problém nastane, ak je to iba stereotyp. A ešte väčší, ak je stereotyp v niečom nesprávny, ak sú tie opakujúce sa činnosti či udalosti stresujúce, vyčerpávajúce alebo jednoducho zlé.
Ako v tom urobiť niečo dobrým smerom?
Možno nemusíme robiť nič závratné, len sa znovu vrátiť k tomu základnému od stvorenia sveta, keď Boh šesť dní pracoval (a stereotypne sa opakuje „videl, že to bolo dobré“), ale na siedmy deň odpočíval.
Ak objavíme nedeľu a sviatky – a s nimi aj krásu liturgického roka – do nášho života vstúpi niečo iné, nové... Zastavíme sa a v tomto tichu môžeme počuť Boží hlas. Viac vnímať druhého človeka. Rozhodnúť sa pre zmenu. Urobiť revíziu svojich zvykov, stereotypov...
Konkrétne to môže vyzerať aj tak, že vyjdeme zo svojej komfortnej zóny a nedeľu nebudeme vnímať iba ako deň voľna zo zamestnania alebo príležitosť viac spať.
Prežívanie liturgického roka – teraz zvlášť s prichádzajúcimi veľkonočnými sviatkami – nám dá impulz, aby sme ich nielen nejako „prežili“ – pôst, častejšie obrady, dlhá vigília... – ale aby sme priebežne čerpali impulz a silu do všednej každodennosti.
Potom sa ako dôsledok ukážu aj konkrétne kroky, nápady, zmena: pre niekoho to bude venovaný čas, pre iného viac rozhovoru, pre niekoho azda malý krôčik k tomu, aby nečakal na toho druhého, ale vyšiel sám s iniciatívou...
Nemusí sa to týkať len intimity. To, ako ona vyzerá medzi manželmi, je výsledkom procesu, vzťahu... Do toho každý vkladá svoj diel. Ak si urobíme čas na prežívanie liturgického roka so sviatkami a nedeľami, aj ten „náš diel“ bude plný života, toho, ktorý nám dáva Pán.
Mária Schindlerová