Ak si zadovážite túto knihu, prečítate si zaujímavé postrehy a skúsenosti amerického psychológa Kevina Lemana. Sľubuje, že v nej nájdete množstvo podnetov, ktoré vám pomôžu zmeniť vaše manželstvo a vybudovať uspokojivý a plnohodnotný vzťah. Je pravdou, že Kevin Leman píše zaujímavo a nepopieram, že v jeho knihách môžete nájsť dobré podnety pre manželský vzťah. Len chcem upozorniť na to, že v oblasti sexuálnej etiky je asi zo všetkých prostestantských autorov najviac liberálny. Aj keď svoje postoje zdôvodňuje biblicky, treba mať na pamäti, že v protestantských cirkvách je veľká rôznorodosť názorov v etických otázkach. Je to tak preto, lebo aplikácia etických princípov, ktoré z Písma vyplývajú, je v nich ľubovoľná podľa subjektívneho výkladu.
Leman interpretuje napr. časť z Pavlovho listu Korinťanom ako povinnosť uspokojovať sexuálne potreby partnera, keď tvrdí, že „sexuálne uspokojený muž je príkaz Písma“.
Je zrejmé, že ak by zároveň nepripúšťal antikoncepčné správanie (či už je to prerušovaný styk, orálny sex a petting ako náhrada manželského spojenia alebo bariérová či iná antikoncepcia), takáto interpretácia by priniesla znevýhodnenie najmä ženám.
Na inom mieste píše: „...milé dámy, sú chvíle, keď musíte prejaviť istú vynaliezavosť. Býva to v čase menštruácie, prípadne, keď tak nariadi lekár, alebo keď ste práve po pôrode a ešte nie ste celkom zahojená, zatiaľ čo manžel túži po nejakej akcii. To sú chvíle, keď môžete dať svojmu mužovi náklonnosť najavo „ručnou prácou“. V rámci manželstva je celkom namieste. Ak potrebuje manžel rýchlovku, „ručná práca“ ho zbaví všetkého sexuálneho napätia. „Ručná práca“ má svoje miesto aj v chvíľach, kedy ste z akéhokoľvek dôvodu príliš unavená.“2
Pri odporúčaní vynaliezavosti obhajuje Leman aj dokončený orálny sex (nerobí rozdiel medzi orálnym sexom a orálno-genitálnym kontaktom). Svoj postoj podopiera Bibliou – píše, že Biblia nikde netvrdí, že orálny sex je nemorálny, a preto na ňom nie je nič zlé. Keby vraj na tom Bohu záležalo, iste by to zakázal. A naopak, v Biblii je Veľpieseň, podľa Lemana nádherná a nespútaná poézia, ktorá vo svojich veršoch v skrytosti hovorí o orálnom sexe.
Takéto zdôvodňovanie je nedostatočné. Nemôžeme vyvodzovať, či je niečo mravne dobré alebo nie podľa toho, či sa to výslovne nachádza v Biblii. Napr. predsa Biblia explicitne nikde nemá napísané nič o heroíne, či marihuane... a neznamená to, že na drogách nie je nič zlé.
Ale čo je vlastne naozaj zlé na „ručnej práci“, ktorú Leman odporúča? Tieto praktiky nazývame pettingom – t.j. alternatívou pohlavného spojenia, kedy sa manželia vzájomnými dotykmi privedú k orgazmu, ale bez toho, žeby sa skutočne telesne spojili v manželskom akte. Vtedy, nech by už ich dôvody a úmysly boli akékoľvek, ich telá nevyjadrujú symbolicky ani jednotu, ani plodnosť. John Kippley vo svojej teológii zmluvy výstižne vyjadril, že každý manželský akt má byť obnovou a sprítomnením manželského sľubu. To isté vysvetľuje aj blahoslavený pápež Ján Pavol II. v katechézach nazývaných Teológia tela. Ak manželia nahradia manželský akt nejakou alternatívou – napr. pettingom, orálnym sexom a pod., aby dosiahli vyvrcholenie, ale vedome vylúčia prokreatívny význam manželského aktu, vylučujú tým zároveň aj význam zjednocujúci – už sa nestávajú jedným telom, už nejde o sebadarovanie. Nezjednocujú sa v láske, nie sú obrazom jednoty Krista a Cirkvi.
V prirodzenom poriadku stvorenia je spojená možnosť splodenia s orgazmom. Mohli by sme povedať, že orgazmus je ako odmena, na ktorú má človek právo vtedy, ak je ochotný vziať na seba plnú zodpovednosť za svoje konanie, aj za možnosť odovzdávania života.
Ešte sa vrátim k Lemanovej interpretácii úryvku z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom. Nesúhlasím s tým, že „sexuálne uspokojený muž je príkaz Písma“. Súhlasím len s tým, že každý človek pociťuje túžbu po uspokojení svojich potrieb. Ale azda každému je jasné, že človek sa nemôže riadiť svojimi pocitmi, to by nebolo v pravom zmysle slova „ľudské“. Ján Pavol II. píše, že „samotná zmyslovosť, ani žiadostivosť tela, ešte nie je hriechom. Nebezpečím hriechu je stála náklonnosť na požiadanie tela osoby druhého pohlavia ako predmetu užívania. Jednote osôb a spoločenstva, ku ktorej sú muž a žena navzájom povolaní „od počiatku“, nezodpovedá, ba protiví sa jej, keď jedna z osôb jestvuje ako subjekt uspokojenia sexuálnej potreby a druhá sa stáva objektom tohto uspokojenia.
Ak budete teda čítať knihy Kevina Lemana, nedajte sa pomýliť. John Kippley nás upozorňuje:„...musíte sa mať na pozore pred svojimi vlastnými názormi a pred vlastným zdôvodňovaním najmä v oblasti sexuality, kde sa tak výrazne presadzujú vlastné záujmy.“
Na záver si pripomeňme slová bývalého protestantského teológa Scotta Hahna: „Neverím, že by nás Boh nechal s jednou knihou (Písmom) a svojím Duchom, zvlášť keď mohol predvídať anarchiu, ktorá by vznikla, keby tak urobil. Zanechal nám svoju Cirkev, aby sa správne interpretovalo a zachovávalo Písmo.“